Každý z nás niečo vie lepšie, niečo menej dobre. Niekto je vynikajúci manažér, iný je vynikajú vedec, ďalší má remeselné zručnosti... Veď aj v jednej českej pesničke sa spieva: „Ten umí to a ten zas tohle, a všichni dohromady udělají moc." Tiež si môžeme predstaviť krásnu lúku, na ktorej okrem trávy rastú rôzne kvety a spolu vytvárajú nádhernú scenériu, nádherný kraj. Teda aj my - rôzni ľudia môžeme vytvárať šťastné rodiny, príjemné komunity a spokojnú spoločnosť. Ibaže to musíme chcieť.
Ak stretneme človeka, ktorý nás hneď neosloví, nezdá sa nám dosť príťažlivý, dokonalý..., prihováram sa aj za takýchto, nelámme hneď na nimi palicu. Napriek ich nedokonalosti hľadajme ich prednosti. Nemôže byť všetci dokonalí. A existuje vôbec dokonalý človek? Čo je vlastne dokonalosť? Každý z nás má určite inú predstavu o dokonalosti. Domnievam sa, že nikto nie je dokonalý. Snažíme sa o dokonalosť a keď sa nám zdá, že ju máme na dosah ruky rozplynie sa, ako ranný sen. Neviem, ako vy, ale ja nepoznám človeka, ktorý by mal len dobré alebo len zlé vlastnosti. V prípade, keď som svedkom značnej intolerancia vždy si spomeniem na môjho starého otca, ktorý bol v mojich očiach ten najčarovnejší deduško. Učil ma poznávať a milovať prírodu, stromy, kvety, zvieratá. Vštepoval mi lásku k ľuďom. Učil ma prijímať ľudí takých, akí sú, s ich dobrými i zlými vlastnosťami. Starý otec mi hovorieval: „V každom človeku je niečo dobré, len to treba objaviť." Rodičia i starí rodičia môžu urobiť veľa preto, aby sme mohli povedať „láska k blížnemu začína doma."
Skúsme si na to spomenúť skôr, ako budeme niekoho odsudzovať. Skúsme sa zamyslieť nad tým, ako by sme v podobnej situácii reagovali my. Ako by sme riešili situáciu, ktorej sme tým „najpovolanejším, najkvalifikovanejším" kritikom. Pestujme si úprimné vzťahy, buďme úprimní k sebe samému i k iným ľuďom, aby sme neskočili tak, ako hovoria slová istého anonymného autora:
„K dokonalosti má človek najbližšie, keď vyplňuje žiadosť o zamestnanie."
Život nás učí, aby sme vychádzali aj s ľuďmi, ktorí „tikajú" inak ako my. Kvalita našich vzťahov je vždy taká veľká, aká je veľká ochota akceptovať sa vzájomne. Je pravda, že kritiku prijímame rôzne. Sú takí ľudia, ktorí sa nám na prvý pohľad zdajú, že kritika skĺzne po nich, ako voda z peria kačky, ale vo svojom vnútri sa často trápia. Buďme zhovievaví nielen k sebe, ale aj k iným ľuďom. Každý si zaslúži úctu. Veď aj to sú vlastností prostredníctvom, ktorých sa určite stávame lepšími a vyžarujeme pozitívnu energiu. Čo ak by to bol spôsob, čo ak by to bol už len krôčik k dokonalosti? Nestojí to zato?
To bola moja úvaha, môj názor. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale verím, že ma budete tolerovať. Želám všetkým krásny vstup no nového týždňa a pre potešenie oka i duše posielam kúsok z našej záhrady.
