Peter je človek, ktorý živí v sebe úžasnú túžbu po moci. Mocenská orientácia rodičov, najmä otca sa na ňom zjavne podpísala. Peter je typ človeka, ktorý má sklon rozkazovať, ohovárať, robiť intrigy a vzbudzovať v ľuďoch strach, ak je to len trochu na jeho osoh. Aj jeho otec požíval výhody bývalého režimu. Aktívny stranícky funkcionár... , zastával aj významné pracovné funkcie. „Ak sa uvoľnila riaditeľská stolička, bola jeho..."
Peter verne napodoboval svojho otca. Ó, ako často zdôrazňoval: "Ja som sa narodil, ako riaditeľ, ja.... ja... ja..." No, má to trochu ťažšie. Jeho otcovi stačilo byť za dobre s jednou stranou, ktorá v tom čase bola jedna, jediná vládnúca strana. Peter sa musí orientovať v spleti politických strán, kľučkovať a z času na čas „prezliecť kabát." A také predčasné voľby mu vždy všetko poprehadzovali. Jeho snaha razom vyšla nazmar. A tak sa stalo, že Peter namiesto postupu, cestou nahor, často postupoval smerom dolu...
Mal síce funkciu a oslovovali ho „pán prezident" ibaže po 89. roku bolo takých „prezidentských" funkcií veľa, rástli, ako huby po daždi. Ja som sa s ním stretla v čase, keď bol na „prezidentskej stoličke," nestačilo mu to. Nemohol rozkazovať, ako bol zvyknutý a ako chcel. Nebol dosť dôležitý, ani sa ho nemal kto báť, ale zato mal času až-až...Všetku svoju energiu venoval na to, ako poškodil iných. Ako prvé kúpil veľkú laserovú tlačiareň. Musí niekde tlačiť pamflety, ktoré starostlivo vymýšľal. Ohováral, robil intrigy... čo ak sa uvoľní miesto. On je predsa odborník, na slovo vzatý, pripravený... A ani ho to nič nestálo. Plat mu išiel, či pracoval, či nepracoval. Pán prezident predsa potreboval aj tlačiareň. A toner, papier...? To bola predsa maličkosť oproti tomu, čo si dokázal „uliať" z cudzieho.
Napriek "snaženiu" Peter žije, ako na hojdačke. Raz hore, zas dolu... Teraz to má „chudák" opäť ťažké. Rozháraná a neistá politická scéna. Na ktorú nohu stupiť? Na ktorú stanu vsadiť? Veď, kto sa raz narodil, ako „riaditeľ," nebude predsa robiť žiadnu „podradnú prácu."
Ja osobne sa Petrovi a jeho podobným typom vyhnem vždy, keď sa to dá. Takýchto „energetických upírov" nemusím. Na druhej strane pri Petrovi a jemu podobných aspoň vieme na čom sme. V nie dávnej minulosti som mala možnosť vidieť film z ÚPN. Film bol o mužovi, ktorý bol na čiernej listine minulého režimu. Okrem iného, spomína na ľudí, ktorí mu pomohli, ale spomenul aj spolužiaka z vysokej školy a veru ten pán Z.... mu nepomohol. Nemusela som toho pána poznať, stačilo, že som v ňom spoznala Petrovho otca. Veru, ani Peter by nikomu nepomohol, vždy sa riadil heslom: "Nikdy, nič nikomu, iba sebe samému..."
No čo už! "Aj sneh padá asi preto, aby každé zviera ukázalo svoju stopu..." I takýto ľudia musia byť...aby sme si vedeli vážiť dobrých, čestných, úprimných, ústretových... ľudí.
PS: podobnosť osoby je čisto náhodná, nehľadajte v nej nikoho konkrétneho
