Detstvo som prežila v rodinnom dome. Mať psa bola úplná samozrejmosť, pamätám si niekoľkých: Brok, Rex, Beny... Náš dom nikdy nezostal bez štvornohého priateľa. Túto radosť som žiaľ nemohla dopriať svojmu dieťaťu, bytový dom nebol vhodný pre život psa. Niekto môže namietať, že nemám pravdu. Áno, veľa ľudí chová psov v byte, no my sme akceptovali, že pes potrebuje väčší priestor, väčšiu slobodu, ale aj celodennú starostlivosť. Nechať ho v byte samého nám prišlo, ako veľmi nevhodné, preto sme sa potešenia, mať štvornohého priateľa radšej vzdali.
Najskôr sme nesúhlasili, ale potom sme len predsa pristúpili na domáceho miláčika, bola to mačička. Dnes by sme ju nedali za nič na svete. Linda, si nás absolútne získala, najmä manžela. Neskôr, keď sme s manželom zvažovali, že ostaneme na dôchodku, rozhodli sme sa, že kúpime záhradu. Nie sme záhradkári v pravom slova zmysle. Naša záhrada je skôr relaxačná. Kúpou záhrady sa však vytvoril priestor, aby do nášho života vstúpil ďalší štvornohý priateľ - Brit. A tak sa nám všetkým splnil sen, hoci neskoro, ale predsa. Ešte skôr, ako sme si začali budovať záhradu kúpili sme voliéru a zateplenú búdu. Bývanie má teda parádne a staráme sa o neho celá rodina, i keď jeho majiteľom je náš syn. Napriek tomu je Brit náš spoločný priateľ, každého má rád svojim spôsobom. Naším slovám síce nerozumie, za to nášmu hlasu s určitostosťou áno.
Môžem potvrdiť, že náš život s Britom sa určite spestril. Dnes vieme, že ak by naše zvieratká Linda a Brit chýbali, že by snáď naša rodina, ani nebola úplná. Na záhradu ideme za každého počasia. Od nášho bytového domu je vzdialená asi 15 minút pešej chôdze, hneď za záhradou máme poľnú cestu do neďalekého lesa. Veľmi pekné prostredie pre nás, aj pre výbeh Brita. To, aby bol Brit ozaj naším najlepším, ale aj poslušným priateľom chce určitý výcvik. Učíme ho, čo od neho chceme, čo vyžadujeme. A rozhodujúca je pochvala, odmena a tou ak si to zaslúži nešetríme. Každodenný kontakt s Britom upevňuje náš vzťah. A dlhé prechádzky vo voľnej prírode neprospievajú len Britovi, ale aj nám.
Kedysi som aj ja hovorila, že „šťastie sa nedá kúpiť za peniaze," ale zabudla som na psíka a mačičku. Dnes som sa chcela podeliť o svoju radosť a možno aj niekoho inšpirovať, aby neváhal a zadovážil si štvornohého priateľa, ktorý dokáže dať veľa lásky. Svoj príspevok ukončím slovami, ktoré ktosi povedal dávno predo mnou: „Držať živého tvora, spoznať jeho krásu, cítiť v rukách tlkot jeho srdca, získať si je dôveru, znamená dať mu pocit, že patríme k sebe." A my s Britom aj patríme k sebe. Jeho láska a oddanosť je nenahraditeľná.
A verte, že keď sme s ním, že nám pomôže zabudnúť aj na starosti všedného dňa. S určitosťou vieme, že nás na záhrade niekto čaká a teší sa na nás, tak ako my tešíme na neho.
