Prasličku roľnú možno poznáte aj pod iným názvom, ako divé proso, praslica, prípadne vechťová tráva. Prasličku roľnú zbierame, keď sa rozkonári a zeleno sfarbí. Najvhodnejšia je praslička, ktorá rastie v ílovitej pôde. Dostupné údaje hovoria, že obsahuje 3-16% kyseliny kremičitej, ktorá má mimoriadne liečivé účinky. Najvhodnejší čas na zber je jún - júl, zbierame zelené stonky. Bylinku sušíme rýchlo, na teplom a tmavom mieste, aby si uchovala zelenú farbu. Ja na sušenie využívam záhradnú chatku. Nikdy som nemala, tak krásnu farbu sušených bylín, ako teraz. Tiež je pravda, že som nemala ani toľko času, ako mám za ostatné dva roky. Inšpiráciou je pre mňa najmä kniha Zdravie z Božej lekárne od Márie Tebenovej.
Hoci je nemierne veľa zdrojov na niektoré bylinky predsa zabudneme, alebo ich jednoducho nepoznáme. Aj mne sa stalo, že som zabudla na prasličku roľnú. Pripomenula sa mi sama. Ako si tak vykračujem po úbočí zrazu sa predo mnou objavila v plnej svojej kráse. Automaticky sa mi pred očami začal pretáčať „film," ktorý mi pripomenul časy, kedy som prasličku roľnú zbierala so starou mamou. Nie som sama, že som na ňu zabudla alebo že niektorú bylinku nepoznám. Stáva sa mi, že sa ma ľudia, o ktorých predpokladám, že majú väčšie životné skúsenosti ako, ja pýtajú: „Čo to zbierate? Načo je to dobré." A tak z času - načas bylinky ukážem a podelím sa o svoje skúsenosti.
Aj v prípade prasličky roľnej záleží od toho, kto a čo potrebuje. Ak má niekto problémy s krvácaním z nosa dobre je prikladať si obklad z vychladnutého odvahu prasličky. Účinne potláča zápalové procesy v tele. Vhodná je pri obličkových chorobách a pri chorobách močového mechúra. Denná šálka čaju je odporúčaná aj pre osoby, ktoré majú reumu a dnu. Praslička roľná poskytne dobrú službu aj ľuďom, ktorý majú hnisavé rany. Šetrne umýva a utišuje poškodené miesta. Účinným prostriedkom je i proti poteniu nôh. Dobre umyté a osušené miesta sa natrú tinktúrou z prasličky, vhodné sú i kúpele nôh. Pri lupinách vo vlasoch zase pomôže umývanie vlasov záparom z prasličky. Zápar zmesi prasličky a ľubovníka sa odporúča na kloktanie pri zápale mandli, zápale ďasien a sliznice. Táto skromná, nenápadná bylinka má skutočne bohaté využitie.
Čaj z prasličky poľnej:
1 kopcovitú kávovú lyžičku prasličky roľnej zalejeme vriacou vodou (250 ml šálka) a necháme 10 minút vylúhovať. Pijeme 2-3 krát denne. Čaj je vhodný aj na vonkajšie použitie.
Sedací kúpeľ:
100 g prasličky roľnej dáme na noc do studenej vody, nasledujúci deň zohrejeme na bod varu a pridáme do kúpeľa. Kúpeľ má trvať cca 20 minút. Neosušíme sa, oblečieme si kúpací plášť , prípadne sa zabalíme do veľkej osušky a odpočívame aspoň hodinu.
Tinktúru som zatiaľ nerobila. Na jej prípravu podľa dostupného receptu treba čerstvú prasličku, ktorá sa namočí do bielej pálenky a nechá sa 14 dní na slnečnom mieste. Denne sa premieša. Na prípravu tinktúry potrebujeme 10 g čerstvej prasličky a 50 g bielej pálenky.
Možno to niekoho oslovilo, možno nie. Ten, koho to oslovilo má možnosť vydať sa za prasličkou roľnou do prírody, práve teraz je ten vhodný čas. Je však aj druhá možnosť, môže si ju kúpiť. Mňa čaj z prasličky nestojí nič, ak nepočítam čas. V takomto prípade svoj čas venujem veľmi rada. Určite sa to oplatí spojiť príjemné s užitočným a využiť zdroje prírodnej lekárne.
