Hoci vo svojej podstate nebol Peter zlý mladý muž, predsa sa zaplietol nesprávnymi ľuďmi. V tom čase mal aj dosť zlé vzťahy s rodičmi. Vyčítali mu, že neukončil vysokú školu, že „nevie" zarobiť peniaze... Ponuka, ktorú v tom čase dostal sa mu zdala lákavá, dnes vie, že bolo naivné uveriť takému niečomu. Peter nemusel nič, len mať živnostenské oprávnenie a podnikateľský účet. „Tučná provízia" potečie sama! Chvíľu to šlo... Keď prišlo na „lámanie chleba, štedrí priatelia" Petra obetovali. Nebol pre nich nič iné len „biely kôň." Aj jeho účet bol v tom čase, čistý, „biely."
Bolo to strašné obdobie, všeličo povyvádzal, ale toto... Nemal nikoho, na koho by sa mohol obrátiť, komu sa zdôveriť. Povedať to rodičom? Veď ich vzťahy boli aj tak zlé... Nakoniec sa prekonal a rozhodol sa, že sa rodičom zdôverí. S odstupom času Peter hodnotí situáciu takto:
„Keď sa človek o svoje trápenie podelí, neprežíva to tak nešťastne a tak bolestne, ako keď zostane sám."
Peter bol zatknutý, odsúdený, uväznený. Po celú dobu strávenú vo väzení myslel na rodičov, ktorým svojim nerozvážnym konaním spôsobil veľa starosti a bolesti. Predstavoval si, že keď sa ocitne na slobode, začne nový život.
Pri svojom nešťastí mal aj kus šťastia. Vo väzení stretol človeka, ktorý ho naučil pracovať s PC, naučil ho programovať...Práca ho nesmierne zaujala. Ponorenie do sveta počítačov ho celkom pohltilo a tiež mu pomohlo, ako tak prežiť toto náročné životné obdobie. Hoci nemal špeciálne odborné vzdelanie na PC, po čase mohol celkom dobre konkurovať odborníkom v oblasti IT.
Po návrate do „civilného života" si hľadal prácu. Nebolo to ľahké, tieň minulosti veru nad nim visel... Vyhral konkurz, ale opäť bol pred skúškou. Znovu bol v situácii, že tajomstvo bolo pre neho ťažšie, ako samotná pravda. Nakoniec išiel s pravdou von a pracovné miesto nakoniec, aj napriek temnej minulosti dostal.
Peter najlepšie vie, že určite nestojí za to stať sa obeťou vlastných tajomstiev. "Pravda je vždy lepšia..." hovorí s odstupom času. Som rada, že dostal príležitosť, že si získal dôveru v zamestnaní. Teraz je už len a len na ňom, či životnú šancu, ktorú dostal aj využije.
