Eva pracovala, ako sestrička na geriatrickom oddelení, príležitosti na zoznamovanie veru veľa nemala. Náročná práca si vyžiadala svoju daň. A tak Jarmila, jej kolegyňa sa rozhodla, že to vezme to vlastných rúk. Vzala si totiž do hlavy, že ju musí zoznámiť s manželovým kolegom. A tak spolu s manželom začali organizovať pre Evu rande „naslepo."
„Dlho som váhala, nikdy doteraz som nemala schôdzku s takmer neznámym človekom, nevedela som, čo si mám s tým počať" hovorí Eva. Jej strach a obavy sa objavovali, len pri pomyslení, ako niektoré dievčatá dopadli. Mária bola sklamaná, túžila po pevnom vzťahu, no bol to vzťah len na pár noci. Marte sa vzťah skončil, len čo povedala partnerovi, že je tehotná. „Také sklamanie, tomu som sa chcela vyhnúť," pokračuje Eva.
Keďže sa Eva toho stretnutia skutočne obávala, rozhodli sa, že najskôr vymenia telefónne čísla. Keď spolu hovorili bolo to podľa Evy celkom príjemné. I keď Eva mala pocit, že jej slovná zásoba sa za posledné roky značne zredukovala na nemocničnú terminológiu. No predsa ich niečo spájalo a to bola hudba a hudba veľa slov nevyžaduje. Bol to jazz, ktorý učaroval obidvom.
Ich prvé osobné stretnutie bolo na jazzovom koncerte. Tomáš, tak sa vola ten mladý muž ju pozval na koncert. Po koncerte zašli spolu na červené víno. Eva si na to prvé stretnutie rada spomína: „Bolo to veľmi príjemné posedenie, zabávali sme sa, smiali, celý čas sme si mali o čom hovoriť." Eva plánovaná večer ukončiť, tak do desiatej hodiny, no vracala sa domov niečo po polnoci. "Tomáš sa o nič nepokúšal, nesnažil sa ani len o pusu. Nech to vyznie, akokoľvek staromódne mne to imponovalo. Podľa mňa to bol slušný, sympatický, mladý muž," takto uzavrela Eva spomienku na ich prvý spoločný večer.
Keď dnes Eva po piatich rokoch manželstva spomína na svoje prvé pocity, ktoré mala pred prvou schôdzkou s Tomášom, s takmer neznámym mužom hovorí:
„Nenechajte si od nikoho nahovoriť, že slušní chlapci a mladí muži dnes nie sú. Sú, ja som takého jedného stretla! Tomáš je vynikajúci partner a dobrý otec."
