Deň „D" bol plný očakávania. Nevedeli sme koľko nás bude, preto sme sa najskôr stretli v parku. Čakanie bolo celkom príjemné a plné nadšenia zo stretnutia. Prišli všetky, až na dve kolegyne, ktorá ochoreli. Našťastie nič vážne, také bežné akútne ochorenie. No čo už, choroba príde vtedy, keď to človek najmenej očakáva, bolo nám to ľúto. Ostané sme sa radostne zvítali, spoločne sme vybrali reštauráciu, kde by sme si príjemne posedeli, zaspomínali. Najskôr sme sa trochu „okukovali," niektoré sme sa už pekne dlho nevideli. No po chvíli sme sa všetky cítili, ako by sme sa boli rozišli, len včera. A možno sme sa vrátili v čase? Kto vie, ale atmosféra bola v každom prípade vynikajúca.
Prežili sme veľa krásnych chvíľ, boli sme mladé. Mladé gazdinky, mamy s malými deťmi, napriek tomu sme si aj v tom období našli čas na stretnutie aj mimo práce. Bolo to krátke a krásne odtrhnutie od rodinných povinnosti, kedy nás zastúpili naši chápajúci manželia, otcovia našich deti. No i tak, často sme boli „jednou nohou doma a druhou na stretnutí." Stálo to však zato. Stretnutia utužovali naše priateľstva, upevňovali kolegiálne vzťahy. Ak sme si nepomohli, neublížili sme si. Zažili sme aj veľa „beťársky kúskov," keď sme niektorým kolegom čo-to vyparatili. A práve na to sme teraz s úsmevom spomínali. Žili sme veselo, družne, ale až potom, keď sme mali prácu hotovú.
Čo sa mi páčilo najviac? Všetky žijeme prítomnosťou a tešíme z toho, čo nám život prináša, i keď každá z nás si určite nesie „svoj batôžtek starosti." Žiadne „umrnčané baby," mysľou stále tie bývalé „kočky." Varíme, pečieme, urobíme ručné práce, študujeme na U3V, chodíme do divadla, tancujeme v súbore, a tak rôzne, ale najmä zmysluplne využívame svoj čas. Presne tak, ako kedysi, ani vtedy sme neboli v nečinnosti, ibaže medzi naše záľuby patrilo viac športu, turistika, lyžovanie..., čo dnes už nie je pre niektoré z nás až tak aktuálne.
Stázka sa nezaprela, ani teraz, na stretnutie priniesla výborné pagáčiky. Najskôr sme si vymenili telefónne čísla a potom sme si usilovne písali recept na pagáčiky. Ja som sa rozhodla „dievčatá obdarovať" malým darčekom - vlastnou ručnou prácou, príveskom pre šťastie a tiež, aby im pripomenul tento pekný deň. Cítili sme sa príjemne, myslím, že to môžem povedať za všetky, nie len za seba. Vzájomne sme sa ubezpečili, že od teraz budeme mať takých stretnutí viac. Zapáčilo sa nám to.
Stázkine recepty boli vždy vynikajúce. Hoci je sezóna skôr na ovocné koláče, neodolala som, a pagáčiky som napiekla. Chutili celej rodine, možno sa zapáčia aj vám.
Stázkine pagáčiky
Potrebujeme: 3 hrnčeky hladkej múky špeciál, 2 hrnčeky varené zemiaky, 1 hrnček oleja, 1 hrnček mlieka, 1 kocku droždia, 1 ČL kryštálového cukru, 1 KL prášku do pečiva, 1 PL soli, 1 vajce na potretie pagáčikov, sezam, rascu na posypanie.
Poznámka: ja som použila hrnček s objemom 250 ml.
Postup: do vlažného mlieka pridáme cukor, rozdrobíme droždie, zľahka zasypeme múkou a necháme vykysnúť kvások. Muku preosejeme, pridáme zemiaky, olej, mlieko, kvások, soľ, prášok do pečiva a vypracujeme cesto. Necháme vykysnúť, potom cesto rozváľame na hrúbku asi 1,5 cm a vykrajujeme pagáčiky, ktoré potrieme vyšľahaným vajíčkom, posypeme sezamom, prípadne rascou. Pečieme v teplovzdušnej rúre, pri teplote 165 -170°C asi 15-20 minút. Pagáčiky sú jemnučké, ako páper a chutné!
Užitočná rada: zemiaky si uvaríme deň vopred, zemiakové cesto rýchlo redne preto treba pracovať rýchlo, múku v žiadnom prípade nepridávame.
