Myšlienka je vždy rovnaká, iba zvyky sa líšia. Sviatky sme si užívali a užívame každý po svojom. Skôr narodení spomínajú na zvyky, tradície a s láskou ich odovzdávajú, aby sa dostali do povedomia aj mladým. Skúsim priblížiť tie moje, z pod Poľany a pridám vinš, ktorý sa v našej rodine traduje: „Láska zeleného štvrtka, viera Veľkého piatka, nádej Bielej soboty a víťazstvo Veľkonočnej nedele nech vás posilní pokojom a vierou."
Kvetná nedeľa - pripadá na nedeľu pred Veľkou nocou, až potom nasleduje Veľký týždeň. Spomínam si ako sme do kostola prinášali rozvinuté vŕbové prútiky - bahniatka, ktoré kňaz posvätil. Moji rodičia bahniatka zastokli za obraz a pri veľkej búrke hodili konárik do ohňa - mal ochrániť dom. To čo sa uvarilo a zjedlo na kvetnú nedeľu malo vraj magickú moc. Na obed sme okrem iných pôstnych jedál mávali i cestoviny posypané makom, aby na obilí narástli dlhé klasy a aby bola bohatá úroda zrna.
Zelený štvrtok - na tento deň si spomínam, ako na deň, keď sa zaviazali zvony. Zvuk zvonov až do Veľkej noci nahradzovali rapkáče. V tento deň ľudia siali mak, hrach, bôb, tekvicu a uhorky, pravda podľa dátumu Veľkej noci. Hovorili, že tak ako sú zaviazané zvony, tak sa zaviažu aj kvety na týchto rastlinách a budú mať pekné a bohaté plody. Aj tento deň sa varili cestovinové a zeleninové jedla, najmä jedlá, ktoré súviseli so zelenou farbou, ako špenát, kapustu, hrach.
Veľký piatok - platil a dodnes platí prísny pôst. Iba raz za deň bolo dovolené najesť sa do sýta, ale mäsu sme sa vyhýbali. Na veľký piatok sa nesadilo, ani nesialo, tento deň sa tradovalo, že zem sa nemôže hýbať.
Biela sobota- mamička piekla makové, orechové a tvarohové záviny, perníky a ďalšie koláče pre očakávaných hostí - oblievačov. Maľovali sme vajíčka, neskôr kupovali aj čokoládové. Cez deň sme ešte stále jedli pôstne jedlá - biele jedlá, ako bielu fazuľu, mliečne prívarky. Hoci sa už varila šunka, pripravovala kapustnica s hubami a studenô - huspenina. Tieto jedlá sa pripravovali už na nedeľu.
Veľkonočná nedeľa - v tento deň sa nesmelo krájať nožom ani variť - všetko už malo byť nachystané. Pre mladých to bola prvá zábava - veselica po dlhom postom období.
Veľkonočný pondelok - na tento deň sa mnoho dievčat netešilo. U nás sa polievalo. Voda bola ponímaná, ako očisťujúca a poliatie dievčat malo znamenať zabezpečiť mladosť, krásu a zdravie po celý rok. Polievanie bola doména chlapcov. Išli tam, kde sa im dievča páčilo. Čím viac polievačov, tým „hrdšia dievka." Chlapci dostávali maľované vajíčka a tí menší aj korunky. Spomínam si, ako si otecko pred sviatkami zvykol zamieňať peniaze za "drobné." Chlapci z rodiny dostali viac, tí z dediny a spolužiaci o čosi menej.
K Veľkej noci bezpochyby, ako jeden zo symbolov patrí vajíčko - obsahuje zárodok života. Jedlá z vajíčok - praženica, obložená misa, na ktorej okrem vajíčok, syra, šunky, hrudky syra bol aj chren.
Čo k tomu dodať, každý sviatok má svoje čaro. Patrí sa zaspomínať, zachovať si pekné zvyky a odovzdať ich aj ostatným členom rodiny, najmä mladým.
Obrázky zdroj: https://www.google.sk/ - otázky pre dopyt obrázky veľká noc
