Je mobbing osobná prehra?

Veľa ľudí, ktorí majú skúsenosti s mobbingom priznali, že na začiatku nevedeli, čo sa hovorí v ich neprítomnosti. Cítili však, že niečo nesedí. Signálom pre nich bolo, že ak vstúpili do miestnosti, rozhovor bol náhle prerušený. Je málo šťastných, ktorí dokážu mobbing v už v začiatku zastaviť len sanotným rozhovorom. Viac je tých, čo stratia svoj kredit skôr, ako sa stihnú konfrontovať so situáciou. Potom aj tí, čo sa mobbingu len prizerajú začnú pochybovať. „ Nebude to predsa len pravda?“ Ani list sa nepohodne bez vetra.“ Čím dlhšie takáto situácia trvá tým, tým je ťažšie pochybnosti vyvrátiť.Strata zamestania, ktorá v dôslednu mobbingu, či bossingu reálne hrozí je pre väčšinu ľudí ťažkou ranou. Zvlášť v regióne, kde je ťažké nájsť si novú prácu. Slzy, smútok a zúfalstvo sa stávajú ich prirodzenou obrannou reakciou. Človek, ktorý príde o prácu môže nadobudnúť dojem, že si ho firma neváži a pokladá to za osobné zlyhanie. Navyše, ak tomu predchádza informácia o konflikte na pracovisku. Zmýšľanie o osobnom zlyhaní je potom logickým dôsledkom veľkého emočného vypätia.So slzami v očiach hovorí aj Eva o svojom vyčerpaní. V dôsledku takej situácie, najskôr nápadne schudla, začali ju začali trápiť intenzívne bolesti hlavy, bojovala s nespavosťou. Narušený imunitný systém spôsobil, že podľahla aj tej najmenšej infekcii. Zdravotný stav sa jej zhoršil natoľko, že musela vyhľadať lekára. Pracovná neschopnosť však trval dlhšie ako Eva predpokladala. Okrem psychickej nepohody a zdravotných problémov sa pridali aj finančné starosti. Nemocenské dávky jej nepokrývali ani bežné životné náklady a navyše potrebovala drahé lieky. Aj Eva považovala tento stav za svoje osobné zlyhanie. Tíško a mlčky znášala atakovanie kolegov. Až jej ošetrujúci lekár oslovil vedúcu riadenia ľudských zdrojov. Za niekoľko dní sa Eve ozvala vedúca a ohlásila svoju návštevu aj s ďalšími kolegyňami. Návšteva bola viac- menej formálna, tak ako býva návšteva práceneschopného zamestnanca . Ani rozhovor nebol o nič menej formálny. No v závere tejto návštevy jej predsa podali ruku na zmierenie. „V minulosti nie je žiadana budúcnosť“, spieva sa v jednej country piesni. Preto treba vždy a za každých okolností hľadieť vpred a myslieť pozitívne. Veď život je plný náhod, ktoré ho formujú a niekedy aj nasmerujú iným a určite i lepším smerom. Ak sú to vôbec náhody ... „všetko zlé je na niečo dobré“. Už je to raz tak, že za pomoci rodiny, priateľov dokážeme zdolať aj tie najťažšie situácie. Verím, že aj pre Evu nastanú lepšie časy, ak sa kolegovia prestanú správať nepriateľky a podaná ruka bude naozaj výzvou na zmierenie. Úprimnosť ich návštevy bude Eva vedieť posúdiť až po skončení pracovnej neschopnosti a po nástupe do zamestnania.Na budúce: Láska má vysokú hodnotu a cenu v živote každého človeka.