Moje osobné skúsenosti s obálkovým hospodárstvom siahajú do začiatku sedemdesiatich rokov minulého storočia. Tak, ako väčšina mladých ľudí, aj mne až do nástupu do prvého zamestnania hradili výdavky rodičia. Myslím, že som nemala prehnané požiadavky, ale ani ma netrápilo koľko, čo stojí. Stačilo povedať, požiadať, poprosiť...
Ani som sa nezbadala a dostala sa mi do rúk „spoločná kasa.“ Manžel to nechal na mňa. Družstevný byt, zariadenie bytu a auto sme získali s pomocou mladomanželskej pôžičky a za pomoci rodičov. Ale hospodáriť bolo treba. Učila som sa ako, hľadala som účinný spôsob. Vytvorila som si rozpočet, ktorý sa potom stal základom môjho hospodárenia, lebo moje skúsenosti, ako správne nakladať s peniazmi boli pred uzavretím manželstva dosť chabé.
V tom čase sme mali s manželom príjem 4 x do mesiaca, po malých čiastkach, ale predsa. 2 x záloha a 2 x výplata, vtedy všetko „na ruku,“ okrem splácania novomanželskej pôžičky, úrazových poistiek a šetrenia (symbolická detská vkladná knižka a jedna naša spoločná pre prípad väčších výdavkov a tiež, ako sa hovorí aj pre „strýčka príhodu.“)
Peniaze do obálok som si vkladala podľa vopred predpokladaných výdavkov: nájom, jasle, strava, kozmetické, hygienické a čistiace prostriedky, auto - bežná prevádzka a rezerva. Posledná obálka bola najväčšia lebo predpokladala kumuláciu finančných prostriedkov z viacerých mesiacov : na ošatenie, na dovolenku ...
Priznám sa prvý rok bol ťažký, ale potom to išlo automaticky. Vždy sme vyšli a čo- to aj ušetrili. Veľa sme cestovali, takmer každý rok sa nám podarilo isť k moru. Postupne sa nám zvyšoval aj príjem. Je pravda, že sme vtedy nepoznali také niečo, ako je strata zamestnania. Napriek tomu sme si nikdy nepožičiavali, okrem už spomínanej pôžičky, bola prvá a aj posledná. „Akú perinu sme mali,“ takou sme sa prikryli. A môžem úprimne povedať, že nám nič nechýbalo. Alebo sme len boli spokojní s tým, čo sme mali?
Faktom však zostáva, že človek minie toľko, koľko má, ibaže to musí mať pod kontrolou. Isteže, dnes je iná doba a moje obálkové hospodárstvo sa môže niekomu zdať smiešne, ale tiež môže niekomu pomôcť. Ak ničím iným, tak aspoň úsmevnou retro spomienkou na časy dávno minulé.
