A tak som raz bola na Kriváni, na mojej vytúženej túre. Vždy, keď som bola vo Važci, dedine pod Tatrami u starých rodičov, mala som naň priamy výhľad. Je jedným z najznámejších tatranských končiarov, výstup celkom náročný a ja som proste chcela zažiť ten moment keď si človek môže povedať: „bol som na Kriváni."Bolo pekne, vstali sme skoro ráno a po hodinách výstupu sme na štít došli. Precitla som pocit zadosťučinenia, prezliekla si suché veci, dala si čaj, glg rumu a Májku s chlebom ako vždy na správnej túre. A vtedy som zažila niečo, čo atmosféru tohto momentu ešte dokreslilo. Chvíľu po nás na Kriváň vystúpili aj deti, ktoré po tom, čo si vydýchli, začali spievať. Spievali o Bohu, o láske. Na mieste, kde máte pod nohami celý svet a krásny výhľad, kde cítite vietor v tvári čo obletel svet a vidíte vrcholy a čierne skaly, ktoré sú tu večne. V ten moment sa myšlienky otvoria, letia a vy si uvedomíte, že svet má mnoho zložiek a vy ste jednou, maličkou z nich. Spievanie na tatranských štítoch bolo že vraj v minulosti celkom bežné, najmä na Kriváni a ja som len šťastná, že ľudia v tejto tradícii pokračujú. Nech spievajú o hocičom. A keď chcú v tejto chvíli spievať o svojej viere, nech spievajú o nej.
Včera som išla domov z centra Nantes. Je to krásne mesto, keď sa vraciam domov prechádzam po nábreží rieky Erdre. Zbadala som skupinku asi pätnástich ľudí, s gitarou, ako stáli v hlúčiku na nábreží a spievali. Prišla som bližšie, nech počujem. Spievali o Bohu, o láske. Na mieste, kde máte pred sebou celý svet a krásny výhľad, kde cítite žiaru zapadajúceho slnka a vidíte nasvietené vrcholy budov, kostolov a hradu, ktoré tu sú dlho, a možno budú večne. V ten moment, keď sa emócie otvoria a slnko pomaly zapadá. Ja som sedela na lavičke a počúvala ich. Čo som prišla do Nantes hľadať a čo som tu našla? Ako dlho si budem užívať bezstarostnosť jarných večerov a kedy ma opäť opantajú povinnosti? Spievanie na brehoch Erdra, v parkoch je tu celkom bežné a ja som šťastná, že ľudia v tejto tradícii pokračujú. Nech spievajú o hocičom. A keď chcú v tejto chvíli spievať o svojej viere, nech spievajú o nej.
A tichému okoloidúcemu sa možno zgúľa malá slza po líci ako vždy, keď si uvedomí, že vníma svet zas o niečo bohatšie.
