Streľba na ulici

.... alebo o tom, ako sa niekto môže poľahky stať súčasťou vojenského cvičenia... Dobre, odolám svojmu nutkaniu poriadne to zdramatizovať a hneď na úvod poviem, že ma nikto neuniesol, nevydieral, ani sa nik nezranil. Príbeh, ktorý sa tu chystám opísať ma však poriadne vystrašil a vzkriesil vo mne viacero otázok....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Bývam vo Zvolene - časť Podborová, a jediná cesta, čo tam ide vedie okolo kasární. Tento utorok som si kráčala po ulici, pršalo a ja som sa zamýšľala nad sprostosťami, ako to počas týchto tichých kráčaní zvyknem. Okolo areálu bolo veľa áut, ale to ma nijako nerozhodilo, občas to tak býva a ja proste neskúmam prečo tam sú. A tak som šla, kvapky sa mi odrážali od dáždnika a ja som mala stresy, že zas zmeškám vlak.

- Dolu z auta!!!! – počula som pred sebou na druhej strane ulice a uvidela dodávku pred vstupom do kasární. Zoskočili z nej dvaja muži, obaja len v zelenom plátenom oblečení, žiadna výzbroj, maskáče. Jeden z nich sa vzdal vyzývateľom, druhý sa rozbehol po chodníku a utekal. Strážnik z brány sa za ním rozbehol, obutý v ťažkých kanadách, s prilbou na hlave, maskáčoch.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

- Stoj! – kričal po utekajúcom. Lenže ten nezastavil a priestorom sa rozľahla streľba.

- Bang, bang.

Nemusím asi zdôrazňovať moju paniku. Totiž, ocitla som sa vo filme, v Afganistane, v bitke gangov, kde len chcete, na miestach, ktoré sú mi vizuálne známe z médií, ale nemala som možnosť ich prežiť na vlastnej koži. (Našťastie.) Zastala som, nevedela, či sa mám skryť za autá alebo utekať preč, či nebudú naháňať aj mňa, či ma netrafia. A hlavne som videla odzbrojeného, bezbranného a nedoslovne nahého človeka v úzkosti, ako za ním ide niekto, kto je vďaka výzbroji dvakrát väčší než normálne. Poriadne mi to stiahlo žalúdok.

SkryťVypnúť reklamu

„Až“ pár sekúnd na to som si všimla, že tie obrovské zbrane majú akoby priviazané, že „obeť“ uteká, ale nik ju nenaháňa a došlo mi, že to bolo cvičenie.. S trasúcimi rukami som pokračovala v ceste (a aj ten vlak som nakoniec stihla).

Avšak, pýtam sa, či by sa malo diať, že armáda robí svoje cvičenia pred areálom. Totiž, ja som do istej miery rada za skúsenosť, pretože takýto zážitok a zmeranie si vlastného vnímania nebezpečenstva sa nestáva každý deň, ale malo by sa to diať? S trochou predstavivosti, keby som mala problémy so srdcom, keby som odpadla, keby.... kto by niesol zodpovednosť? Totiž, som rada, že armáda nezaľáha a cvičí, ale myslím, že ja ako občan (pre ňu Občan, pretože v konečnom dôsledku som objekt jej ochrany) by som mala byť z tých cvičení vynechaná.

SkryťVypnúť reklamu

Nepoznám podrobnosti cvičenia a to mi bere právo kritiky. Môžem len osobne skonštatovať, že sa mi takýto postup nepáči.

Anna Ilavská

Anna Ilavská

Bloger 
  • Počet článkov:  25
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Dúfam, že nie je nevyhnutné mať žirafí krk na to, aby mal človek dobrý rozhľad. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu