Študenti vysokých škôl niekedy nemajú peniaze. Z matematického hľadiska by táto veta bola lemou, teda tvrdením, ktorého platnosť netreba dokazovať. (Bývam na izbe s matematičkou, inak som v tejto oblasti pomerne mimo.) Pred časom som sa ocitla vo veľmi podobnej situácii, ešte zhoršenej mojím heslom Radšej minúť posledné peniaze na knihu ako na jedlo. Mala som presne naplánované, koľko a kde môžem minúť.
Asi dve hodiny som strávila v osemnástom storočí. Nie, nebol to zázrak, iba skanzen. Prechádzka po slovenskej dedine v podobe, akú mala pred pár stáročiami pomdzi domčeky so slamenými strechami, od ktorých sa krásne odrážali posledné augustové slnečné lúče.
Bol raz jeden dedko, a to bolo všetko? Vôbec nie. Keď som bola malá, neexistovali pre mňa prázdniny bez toho, aby som aspoň týždeň nestrávila u starých rodičov spolu s bratom a sesternicou. Ráno sme vždy skoro vstávali. Nie preto, že sme museli. Jednoducho bolo fajn ešte pred raňajkami sa naboso prebehnúť po zarosenej tráve a ukoristiť si zopár malín. Cez deň sme liezli po stromoch - to mi ostalo až dodnes - a vždy sa niekto strepal na zem, no ťažkú hlavu sme si z toho nerobili. Bola to zábava, po večeroch si počítať modriny a súťažiť o to, kto ich bude mať viac. Verili sme v stromových škriatkov, chytali sme žaby a slimáky, skákali sme do mlák.
Popri mlčaní akosi veľa vecí začína dávať zmysel. Korektúra: Ony ho dávali aj predtým. Ibaže veľmi zanikal v tej kričiacej salve viet, slov, písmen a výkričníkov. Teraz je to lepšie. Plejády konštruktívnych otáznikov sa nečujne rozlievajú do všetkých pórov a vsiakajú do mysle, ako keď nalejete vodu na suchom popraskanú hlinu. Len sa pýtaj, ľudí aj seba. A nikdy neprestaň. A tak si teda myšlienky nechám zmáčať otáznikmi.
Oplatí sa veriť v dobro? Totiž, nie je to naivné? Už len keď sa pokúsime o bilanciu dobrých a zlých vecí, ktoré sa dejú, odpoveď na túto otázku bude skôr v prospech tých, ktorí vidia svet ako bezútešnú čiernu dieru. Veď čo z toho, že sa človek v práci usmeje na nesympatického kolegu, keď si večer pozrie správy o tom, ako nejaký opilec za volantom prešiel do protismeru a pripravil o život otca rodiny. Čo z toho, že v autobuse niekto pustí na svoje miesto staršieho pána, keď krivka rozvodovosti stále stúpa. Načo pokusy o dobrý vzťahy, keď počet týraných žien vo svete sa tým nijak nezníži.
