V bývalom lome, po jeho okrajoch a tiež v blízkom okolí kameňolomu v lese sa nachádzajú roztrúsené pravidelné guľovité objekty, ktoré možno zhliadnuť aj v blízkom potoku, kde sa dogúľali po vypadnutí z pieskovcového ložiska. Doteraz sa tu našlo asi 30 gúľ s priemerom od 25 do 260 cm. Bohužiaľ, mnohé z nich si už rôzni zberatelia odviezli a okrášlili si nimi záhradky namiesto trpaslíkov.
Najväčšia a dominantná kamenná guľa, ktorú možno zazrieť hneď po vstupe do kamenného kotla má priemer 260 cm. Po prepočte vychádza jej hmotnosť na 25 až 30 ton, čo je veľmi pozitívne, pretože kvôli svojej váhe stále pekne sedí na svojom pôvodnom mieste asi 40 miliónov rokov, t.j. od stredného paleogénu (spodný útvar treťohôr), kedy vznikla spolu s ostatnými guľami.
Je tvorená hrubozrnným zlepencom s kamienkami do veľkosti 2-4 cm a na dotyk má príjemnú jemnozrnnú textúru. Guľa je rozdelená ideálnym rezom na dva diely.
V skalných stenách sú ďalšie objekty. Vysoko na severnej stene je možné vidieť „lôžko“ vypadnutej gule s odhadovaným priemerom až 5 m.
Každý návštevník, ktorý uzrie túto geologickú raritu si v údive sám pre seba položí otázku, ako tieto pravidelné guľovité objekty mohli vzniknúť alebo „KTO“ ich vysypal v návale emócii ako hrozienka do pudingu práve na toto miesto.
S určitosťou možno povedať iba to, že počas ich vzniku zohrali významnú úlohu tektonické pochody v čase formovania geologickej stavby sedimentov vonkajšieho flyšového pásma Západných Karpát, ktoré sú tvorené usadeninami pieskovcov.
Ako teda vznikli?
Podľa jednej teórie sa formovali za mimoriadne priaznivých podmienok v plytčinách stredovekého mora. Vírivý pohyb vody ich presúval z miesta na miesto a pritom ich súčasne obaľoval lepkavým pieskom a bahnom. Po ustaní pohybov na určitú dobu sa už ďalšia vrstva nemohla pevne prilepiť a stala sa odlúčiteľnou. V prípade, že nedošlo k prerušeniu procesu, zostala štruktúra hmoty naďalej homogénna. Postupne naberali gule ďalšie a ďalšie kilečká, až ich natrvalo pohltili pieskovcové sedimenty, ktoré síce tiež skameneli, ale nikdy nevytvorili s okrúhliakmi jednoliatu hmotu.
Podľa iných odborníkov však môže ísť o guľovitý rozpad hornín. Podľa ďalších odborníkov (ufológov) ich tam pohádzali mimozemšťania….
Miesta, ktoré sú podobné na Kysucké nálezisko, sa nachádzajú aj inde vo svete:
Moeraki Boulders - kamenné gule z pobrežia južného ostrova Nového Zélandu - ležia na morskom brehu v blízkosti osady Moeraki a ich vek sa odhaduje na štyri milióny rokov. Vedci sa domnievajú, že ide o scementované konkrécie vápnika a uhličitanov. Do dnešných čias vydržali vďaka ich zloženiu z tvrdého kalcitu. Avšak podľa starej maorskej legendy sú skamenenými citrusovými plodmi, ktoré do mora vysypali hľadači pokladov.
Kamenné gule z Mexika - sú rozložené v rade na vysoko položenej náhornej plošine, akoby tvorili súčasť kolkárskeho ihriska aztéckych bohov. Vznikli asi pred 40 miliónmi rokov pomalou kryštalizáciou extrémne žeravého lávového tufu. Tuhnúca vulkanická hmota sa obaľovala okolo kryštálikov skla a nadobúdala dokonale guľovitý tvar.
Diablove guľky (Devil´s Marbles) z centrálnej Austrálie. Je zaujímavé, že toto miesto priťahuje aj meteority. V okolí miesta sa nachádza asi tucet meteorických kráterov. Geológovia sa domnievajú, že austrálske kamenné gule sú eróznymi zvyškami žeravej magmy starej až 1.64 miliardy rokov. Miestni Aborigéni ich považujú za vajíčka dúhového hada – stvoriteľa sveta a ľudstva...
Kostarické nebeské gule – sú zo žuly a patria medzi najväčšie na svete. Majú hladko vyleštený povrch. Predpokladá sa, že sú výtvorom ľudských rúk - možno kamenárov z niektorej z vyspelých civilizácií predkolumbovských čias.
Keďže objasneniu pôvodu kamenných gúľ sa venuje nielen na Slovensku, ale aj vo svete mnoho významných odborníkov, môžeme pokojne spávať, že budú aj za nás rozmýšľať o ich vzniku.
Alebo… radšej sami navštívte kameňolom Milošová - Megoňky, pozorne si poprezerajte guľovité útvary na vlastné oči, ohmatajte ich (môžete si na ne aj ľahnúť) a možno dôvod ich vzniku vysvetlíte práve Vy!
