Vždy viem nájsť priestor, kde môžem slobodne lietať a byť šťastná. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Dnes je opäť krásny deň, Príroda chrámom je, Kvety jabloní, Poslovia radosti a svetla, Facilis descensus averni, Neberme to až tak vážne!, Mýtické bytosti a tvory, Postrehy, Opýtaj sa detí
Drahá Evička, viem, že tam kde si, už neexistuje bolesť ani smútok a že Tvoja duša je šťastná. Nemohla si ani inam ísť. Tisíckrát opakované slová vďaky od Tvojich pacientov, ktorých si zbavila utrpenia vyniesli Tvoju dušu v náručí Anjelov hore.
„Nehľadajte nejasné formulácie alebo tajomstvá v mojej práci. Ponúkam vám čistú radosť. Pozerajte sa na moje sochy, kým ju neuvidíte. Tí, čo sú najbližšie k Bohu, ju zhliadli."(Constantin Brancusi)
Pokiaľ milujete Tima Burtona, nemáte čo riešiť a počas 76 minút sa budete určite skvelo zabávať. Ja som videla tento film najmenej päť krát a ešte stále v ňom objavujem ďalšie a ďalšie skvelé detaily, ktoré ma pobavia a zaujmú. Pán Burton, veľká poklona.
Niekedy, už po prvom dotyku ruky po obale si knihu zamilujem a viem, že v nej budem často listovať. Ľahké radostné chvenie, predzvesť krásneho umeleckého zážitku ešte pred uskutočnením stretnutia. Kniha Cesty a zastavenia od Yara Kupča. Svetlosivá plátenná väzba, do nej precízne zasadená fotografia podtatranskej krajiny v pozadí s Kriváňom. Krajina môjho detstva, do ktorej sa mi chce vstúpiť.
Rozprávku, ktorú vymyslel a napísal Lewis Carrol pre desaťročné dievčatko Alicu Liddel a jej dve sestry som si obľúbila i ja. Kvôli fantastickému svetu, kde sú možné všetky nezmysly, ktoré by ma nenapadli ani počas celého môjho života. Kvôli prekvapujúco logickým úvahám a záverom, precíznym slovným hračkám a básničkám. Kvôli malej Alici, ktorá sa v svete kúziel pohybuje úplne samozrejme, odvážne a hravo - ako to dokážu len deti.
Ak mi príde mail, kde mi niekto prikazuje koľkým ďaľším ľuďom ho mám odoslať, a koľké nešťastia ma postihnú, keď ho nepošlem a poruším „reťaz" … okamžite ho zahadzujem do koša. Avšak sú výnimky. Nedávno som dostala od svojej priateľky mail, ktorý by malo vidieť čo najviac ľudí. Pozrite sa na túto fotografiu z mailu. Viete komu patrí? Ja som to doteraz nevedela. Po prečítaní mailu som začala hľadať ďalšie informácie o osude tejto výnimočnej hrdinskej ženy a pokladám si za povinnosť predložiť ich aj Vám.
Ako keby si tušil, že Tvoj čas na Zemi je krátky. Žil si naplno! Lietal si vysoko na nebi. Bláznivý šarkan v divokom vetre, rehotajúc sa z plného hrdla. Vychutnal a pretavil si každú sekundu svojho bytia a dal jej svoju sladkastohorkú pečať.
Keď som dopozerala tento poetický film, stíchla som a z dojatia mi vyhŕkli slzy. Žiadné slová, ktoré ma v tej chvíli napadali, neboli dosť silné, aby vyjadrili oceán emócii, plný radosti a znovuzrodenej nádeje vo veľkosť človečenstva. Posolstvo filmu zasiahlo aj mňa. Traduje sa, že po jeho premiére na Medzinárodnom festivale v r. 1987 znel sálou tridsaťminútový aplauz. Ani ten však nebol dostačujúci na prejavenie úcty a nadšenia obecenstva k tvorcovi filmu (Frédéric Back) i hlavnej postave Elzéardovi Bouffierovi. Film získal rad ocenení, vrátane Oscara za najlepší krátky animovaný film.
Keby František Ferda žil, tak by vedel povedať nielen to, čo nás kde bolí, ale by aj poradil najvhodnejší prostriedok na ostránenie bolesti. Povedal by, že život je aj v ťažkých situáciach stále krásny, že človek sa pozná len veľmi málo, že každý môže mať bohatý vnútorný život, že predsa len máme nesmrteľnú dušu, že je možné žiť v súlade so svojim svedomím, že môžeme zostať slobodnými i za stenami väzenia, že sme súčasťou prírody a ako s ňou máme žiť v harmónii, že sa nemusíme báť príliš smrti, keď…
V ruskej zemi sa narodilo a zažiarilo mnoho výnimočných talentov, ktorí prenikli lúčom radosti a nádeje do mnohých ľudských sŕdc na celom svete. Určite k nim patrí aj básnik, prekladateľ poézie, prozaik, skladateľ a scenárista, bard Bulat Šalvovič Okudžava.
Philip Glass je právom považovaný za jedného z najvplyvnejších skladateľov z konca 20. storočia. Má výnimočný a bezprecedentný vplyv na hudobný a intelektuálny život našej doby. Svojimi operami, symfóniami, kompozíciami dokázal implantovať krásu vážnej hudby širokej verejnosti v podobne grandióznom štýle, ako to pred ním urobili Richard Strauss, Kurt Weill alebo Leonard Bernstein. Aj keď sa jeho hudobná tvorba zvykne označovať ako „minimal art“ a zaraďujú ho k posledným „klasickým“ predstaviteľom americkej minimalistickej školy. On sám sa od tohoto označenia ostentatívne dištancuje: „toto slovo by malo byť vymazané“ a považuje sa za skladateľa „hudby s repetitívnymi štruktúrami“.
Tí, ktorí máte radi rozprávky s ukrytými posolstvami a vierou v dobro, sedíte v tom správnom kresle. Tak sa pohodlne usaďte. Prajem Vám príjemný a nezabudnuteľný zážitok.
„Rusko je jedinou krajinou, kde poézia nie je iba na vysokej úrovni, ale kde poézia je veľká, najväčšia, najlepšia. Myslím si, že je tomu tak nielen kvôli tomu, že naši básnici boli skvelí veršotepci a písali skvelé básne, ale aj preto, že žili a správali sa dôstojne, vo vzťahu k vrchnosti, k priateľom, ale aj k umeniu. Aj preto bola poézia vždy na špičke našej literatúry! Vladimír Semjonovič Vysockij
„Nesporne to bol človek, jazykovedec svetového mena, veľký syn slovenského národa – a pritom taký skromný, bojovník za pravdu, krásu, dobro.“ (o svojom otcovi porozprávala najstaršia dcéra Oľga Nováková, 74 r.)
Aký bol osud obrazu Dáma s hranostajom po honosnej svadbe Ludovica Sforzu il Moro s mladučkou Beatrice? Cecília odišla z paláca. Po sobáši s grófom Bergaminim si obraz ako stálu spomienku na Leonarda da Vinciho odniesla do svojho nového domova. Chýry o kráse obrazu preleteli cez pozemky a polia grófstva a rozšírili sa i do susedných miest… Markíza z Mantovy, Izabela Gonzgová, napísala v r. 1498 Cecílii, teraz už grófke Bergaminiovej list, v ktorom ju žiadala o nahliadnutie na jej portrét. Cecília, vtedy tridsaťročná, sa jej v odpovedi ospravedlňuje, že autoportrét sa na ňu nepodobá, „čo však nie je vina majstrova, ale preto, že portrét bol namaľovaný v nedokonalom veku.“ A to je posledná zmienka o „Dáme“ z renesančného Talianska.
„Krása smrteľných vecí pominie, nie však krása umenia. „Maliar, ktorý maľuje len podľa svojho oka bez porozumenia duše, sa podobá zrkadlu, ktoré odráža to, čo sa pred neho postaví, bez toho aby vedelo, čo to je. Kto chce maľovať tvár, nemôže to urobiť bez toho, aby s ňou splynul.“(Leonardo da Vinci)
Svetová premiéra výstavy „Tutanchamun und die Welt der Pharaonen“ (Tutanchamón a svet faraónov) bola slávnostne otvorená 9. marca 2008 v sieňach Museum für Völkerkunde vo Viedni. Vynikajúca príležitosť na vlastné oči vidieť poklady historického dedičstva svetového významu. Každý návštevnik si môže poskladať do nádhernej mozaiky fascinujúci obraz sveta faraónov. Očakáva ho vyše 140 exponátov z hrobky mladého egyptského faraóna Tutanchamóna a 70 ďalších predmetov a objektov z rokov 2600 až 660 pred naším letopočtom, ktoré patrili najmocnejším vládcom Egypta Starej, Strednej i Novej ríše. „Všetky predmety sú originály, farby nie sú pridané ani dodatočne nanesené, exponáty sú v takej podobe, ako boli objavené“. Jediná zastávka v rámci turné, ktoré organizuje National Geographic, Arts and Exhibitions International, AEG Exhibitions a EMS Exhibits Viedeň, Kunsthistorisches Museum Viedeň v spolupráci s Najvyššou egyptskou radou pre starožitnosti.
Rok 1846: 28 ročný maďarský lekár Ignác Fülöp Semmelweis pracuje ako asistent profesora Johanna Kleina vo Viedenskej všeobecnej nemocnici na pôrodníckom oddelení. Skúma príčiny početných úmrtí mladých rodičiek, ktoré zomierali skoro po pôrode v krutých bolestiach na chorobu nazývanú „horúčka omladníc“ alebo “choroba šestonedieľok“. Radostná udalosť príchodu malého človiečika bola v mnohých rodinách zatienená smrťou matky.
Abstraktné umenie je náročnejšie na vnímanie, preto ho mnohí považujú za príliš zložité a ani sa ho nesnažia pochopiť. Skutočne, pokiaľ abstraktné diela neskúmame dostatočne dlho a s otvoreným srdcom, neuvidíme nič, len rôznofarebnú nesúrodú tapetu.
To, čo je pre Argentínčana tango, pre Portugalca fado, pre Kubánca rumba je pre ostrovanov z Cabo Verde MORNA a koladera. Hudba, ktorú počúvajú od narodenia a koluje v ich žilách. A ak sa hociktorého z nich opýtate, na čo sú hrdí a kto reprezentuje ich krajinu, určite povedia aj meno Cesaria Evora.
