Anna Moravčíková
Vianočné pečivo
K predvianočnému čaru okrem tichých večerov s roztopašne poletujúcim tancujúcim snehom, väčšej citlivosti a otvorenosti pre ľudskosť, okrem vymýšľania darčekov patrí aj vôňa korenia.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Vždy viem nájsť priestor, kde môžem slobodne lietať a byť šťastná. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Dnes je opäť krásny deň, Príroda chrámom je, Kvety jabloní, Poslovia radosti a svetla, Facilis descensus averni, Neberme to až tak vážne!, Mýtické bytosti a tvory, Postrehy, Opýtaj sa detí
Dnes je opäť krásny deň
Anna Moravčíková
Hieronymus Bosch: Záhrada rozkoší, Peklo V.časť
Nie je to tradične ponímané peklo, v ktorom sú hriešnici trestaní pekelnými silami. Toto je peklo duševného utrpenia, v ktorom ľudia spoznávajú povahu svojho konania. Títo ľudia ešte stále hrešia, ale ako hriešnici spoznávajú a prežívajú vlastné hriechy, ktoré sú zakorenené v ich dušiach. Príšery, motajúce sa medzi úbožiakmi v mnohorakých úškľabkoch a pózach týrajúce úbohé duše, nie sú diabli, ale zosobnenia vlastných zlých hnutí človeka. Symbolizujú hnev, pýchu, márnivosť, nenávisť, závisť, márnotratnosť, obžerstvo, lakomosť, smilstvo a celú nezmyselnosť a márnosť ich úbohých prázdnych životov.
Anna Moravčíková
Hieronymus Bosch: Záhrada rozkoší, Rajská záhrada III. časť
Umelec diela je podobný na Stvoriteľa v tom, že so svojim dielom splýva a predsa stojí osobne vedľa neho. Dielo umelca je ohraničené a pominuteľné, avšak schopnosť umelca nie. Večný a bez konca je len kolobeh stvorenia s trvalým vznikaním, zanikaním a znovuvytváraním.
Anna Moravčíková
Hieronymus Bosch: Záhrada rozkoší II. časť
Keďže význam symbolov v historickom kontexte sa nenávratne schoval pod ťažkými nánosmi stále pribúdajúcich dejinných udalostí, v snahe pochopiť čo najviac jeho obrazový odkaz, som vychádzala z kresťanských symbolov, ktoré si uchovali svoj pôvodný význam do súčasnosti. Iné výjavy som odvodzovala zo všeobecne platných symbolov a archetypov, ktoré sú prítomné od narodenia v psychike každého z nás a v rôznych podobách sa objavujú v snoch každého človeka. Ďalšie vysvetlenia sú len moje osobné dojmy, založené na emotívnom spracovaní zážitku a spracovania názorov iných autorov.
Anna Moravčíková
Hieronymus Bosch: Záhrada rozkoší alebo Obraz jahôd I. časť
Bolo to už dávno, ešte v rannom detstve, keď som sa prvýkrát dívala na farebné reprodukcie triptychu nizozemského majstra Hieronyma Boscha. Pestrosť farieb, prepracovanosť detailov, fantazijný svet plný prapodivných potvôr a antropomofných bytostí sa stal navždy súčasťou mojej obrazovej pamäte. Priťahoval ma a ja som sa znovu a znovu dívala na farebný kolotoč plný ľudského hmýrenia a zamýšľala sa nad podivnými scénami, ktoré som nedokázala svojim detským úsudkom pochopiť.
Anna Moravčíková
Keď spieva Radúza
Či jej hlas buráca hlasno ako búrlivý vietor alebo ma chlácholivo hladí rukami plnými nehy, vždy vo mne zobudí tichý smútok. Smútok za niečim, čo odišlo a už sa nevráti, smútok za pominuteľnosťou všetkého krehkého a vzácneho. Ale zároveň ma nabáda nevzdávať sa a bojovať za každý okamih, ktorý práve teraz je a prežiť ho naplno.
Anna Moravčíková
Animusic - fantázii sa medze nekladú
Zabudnime na chvíľu na náš hmotný reálny svet. Snívajme. Predstavme si, že na každú melódiu, sonátu, hudobnú skladbu sa postaví na naše počkanie orchester nástrojov vybraný z neobmedzených možností ríše Fantázie. Tak sa pohodlne usaďme, môžeme si vyložiť poprípade aj nohy. Dokonalý animovaný orcehster začína hrať len pre nás:
Anna Moravčíková
Jednoducho- frajeri
Za oknami diaľkového autobusu je ešte tmavá mrazivá noc. Iba z blikajúceho červeného displeja, ktorý sa škodoradostne usmieva na ospalých a premrznutých cestujúcich, visiacom za kokpitom šoféra vidieť, že je 6 hodín ráno. Šofér s bielou unavenou nevyspatou tvárou sa nepokúša ani o náznak úsmevu, či prívetivosti. Má pred sebou dlhú cestu na druhý koniec republiky a späť. Nezávideniahodná predstava k pondelkovému prebudeniu.
Anna Moravčíková
Môj obľúbený deň v kalendári – 2. február
Tento deň mám rada z niekoľkých dôvodov. Nielenže oslavuje narodeniny moja najlepšia priateľka Ľubka (a s ňou aj velikán slovenskej poézie Pavol Országh Hviezdoslav, nar. 2.2.1849), ale je známy aj ako Hromnice, čo je ľudové označenie sviatku Obetovania Pána.
Anna Moravčíková
Opakovaný test
Keď mi ukázali po pôrode môjho druhého syna, ako odovzdane ležal v kolíske rúk pôrodníka bola som veľmi šťastná. Čierne brčkavé vlásky a zmraštená tvárička. „Mamička, a ako sa bude volať?“ V tej chvíli som úplne zabudla, na akom mene sme sa s manželom dohodli. „Luky" počujem sa. „Ako prosím?"- „Lukáš."Môj šťastný Lukáš. Vitaj na tomto svete! Prišli sme domov. Po niekoľkých dňoch, v pondelok prišla detská zdravotná sestrička. „Musíme mu odobrať znovu krv na vyšetrenie fenylketonúrie". Zľakla som sa:„Prečo?" - "Nevyšli testy a musíme ich zopakovať."
Anna Moravčíková
Blacky
„Fuj, ako som sa zľakla." Povedala ráno ešte červená od vzrušenia rozčúlená ekonómka. „No, predstavte si, idem do práce, samozrejme, nesvietia svetlá, všade úplná tma... a keď som vyťahovala kľúč, tak zo schodov na mňa vyskočila odporná čierna mačka! Ja som zvrešťala od hrôzy, mačka zvrešťala tiež. Keby som mohla, tak do nej kopnem.“
Anna Moravčíková
Východ slnka v preplnenom autobuse
Skorý ranný spoj Ružomberok – Banská Bystrica, pondelok, november 2008. Na zastávku prídem o pol hodiny skôr. Celkom dobré, šanca, že budem sedieť je vysoká. Predo mnou stoja len štyria ľudia. Trpezlivo čakám v rade a ľudí za mnou pribúda. Pred príchodom autobusu je ich už poriadna kopa. Zboku sa pretlačí predo mňa nejaký mladý muž. Pozriem sa na neho a kľudne nahlas poviem: „Vy ste určite prišli až za mnou, však?“ Prestane sa tlačiť. Po kúpe lístka si sadnem na jedno z posledných voľných miest. Vedľa mňa mladý chlapec, sledujúci rozospatými očami miniatúrne postavičky naháňajúce sa so samopalmi na monitore mobilu, v ušiach slúchatka. Po dlhšej chvíli, keď zaťažený autobus odchádza zo stanice, je už cestujúcimi zaplnená aj ulička medzi sedadlami.
Anna Moravčíková
Prechod tiesňavou
Keď je pred vami voľný deň a máte podnikavého brata, ktorému sa nelení vstávať pred svitaním, precestovať pol Slovenska kvôli skrytým a trvalým nádherám, tak máte šťastie, že uvidíte niečo zaujímavé a nezabudnuteľné.
Anna Moravčíková
Nezabudnuteľný viedenský valčík
Všimla si ho hneď v prvý septembrový školský deň. Náhodou sa na ňu v dave neznámych tvárí pozrel a jej zamrelo srdce v úžase, ako sa v jeho modrých očiach lámali nebesá drahokamu a v mnohorakých odleskoch odrážali jeho úsmev.
Anna Moravčíková
Čistenie studničiek
Keď som ako dieťa bývala počas prázdnin u starej mamy, chodila som s ňou cez lesy vysoko pod Kriváň, na podtatranské lúky, zaniesť jedlo starému otcovi a jeho dvom synom, ktorí tam kosili trávu. Chlapi na noc do dediny neschádzali, prespávali v senníku a od skorého brieždenia po celý deň sa ozýval lúkami monotónny rytmus zášvihov kosy a líhajúcej trávy.
reklama
Anna Moravčíková
Sedem tulipánov
Niektoré kytice, ktoré sme držali vo svojich rukách, sú nezabudnuteľné. Pretrvávajú v našich srdciach a svietia z ďalekej minulosti spomienok červeným svetlom majáka.
Anna Moravčíková
Ja ťa mám rád
Piatkové augustové popoludnie. Horúci asfalt si kráti čas chytaním podpätkov dámskych lodičiek do čiernej lepkavej pasce, znudené holuby sa schovávajú pod strieškou autobusovej stanice, ľudia sa ponáhľajú, telefonujú, obchádzajú sa, ťahajú za sebou kufre, hlúčiky mládencov sa zabávajú, pľujú, nadávajú...
Anna Moravčíková
Čo tak poprechádzať sa uličkami Starého mesta v Krakove?
Keď mám voľný deň pred sebou a počasie sa zdá byť primerane stabilné, považujem za výborný nápad vychutnať si spolu s tými, ktorých mám rada, neopakovateľnú atmosféru ktorú v sebe skrývajú historické mestá - napríklad Krakov, presnejšie Królewskie Stołeczne Miasto Kraków.
Anna Moravčíková
Neopustil si ma
Vychutnávala som si plnými priehrštiami nádherný dar, ktorý som dostala, opájala sa jeho sladkosťou, vznášala sa celé letohodiny nad okolitými problémami, banalitami, ktoré ma nezaujímali a netrápili.. Čakám dieťatko. V mojom tele si Ty, malý človiečik, úplne na mňa odkázaný a dôverujúci mi. Urobím všetko, čo je v mojich silách pre Teba, aby si sa mal u mňa dobre. Jem jogurty, chodím na prechádzky, počúvam s tebou Vivaldiho, rozprávam Ti o svete, na ktorý sa zanedlho pozrieš sám, o belasej oblohe, o pramenitej studenej vode, o tom, ako sa zoznámia tvoje nôžky s trávou. Spievam Ti uspávanky, vymýšľam Ti mená a som presvedčená, že Ťa uchránim pred všetkými nástrahami...
Anna Moravčíková
Deti vedia, čo majú urobiť
Cestou z práce som zamyslená kráčala popri riečke, pozorovala ako zapadá slnko a presvetľuje lístie vysokých jaseňov zlatými farebnými zrkadielkami... a zrazu som skoro stúpila na mŕtveho vtáčika - rybárika. Mohla som prejsť okolo, ale ako tak ležal na ceste, v prachu a kamienkoch, jeho belasomodré perie sa zachvelo vo vetre a zatrblietalo v slnečných lúčoch....
