Tak sme teda šli: šoféroval synov kamarát Frank. Číňan zo Singapuru, žijúci v štátoch, ktorý rád cestuje po svete, spoznáva krajiny a ľudí. ( so, Frank, as you can see I have kept my word and I have written about you here in my blog :-)).
Frankove kvality sú nepopierateľné. Nielenže rozpráva plynule po čínsky, malajzijsky, anglicky, nemecky a zreprodukuje bez zaváhania aj zložité slovenské jazykolamy, ale dokázal nájsť snáď jediné voľné miesto priamo v prehustenom centre mesta. Škoda, že o chvíľku prišiel policajt a plynulou poľštinou vysvetlil, že to parkovacie miesto je LEN pre prezidenta, načo sme sa všetci začali nahlas smiať (okrem policajta).
Staré mesto má v sebe zvláštnu nenapodobiteľnú pohodu, ktorá sála zo všetkých stredovekých a renesančných budov i z malých obchodíkov so suvenírmi, z uvoľneného tempa turistov s neodmysliteľnými fotoaparátmi, z upravených záhonov, nakrátko zostrihaných trávnikov, ozdobných pouličných lámp, z lavičiek, na ktorých oddychujú starenky alebo sa túlia k sebe zamilovaní....
Krakov – to sú kŕdle holubov a hrkotajúce fiakre, náhrdelníky z jantáru, otvorené vláčiky s pestrofarebnou zmesou rodičov a detí, stánky s obrovskými kopcami pozapletaných poľských praclíkov, krikľavými plyšovými dráčikmi, kaviarničky schované v bočných uličkách, čakajúce na svoje objavenie a vítajúce nostalgiou minulosti, reštaurácie plné rozmanitých vôní, ktoré sa prelínajú s pachom konského potu a vôňou poľského piva.
Krakow sú najmä ľudia. Nemyslím teraz turistov, ale Krakovčanov, s rytmom, ktorý mesto nenápadne vdýchlo do ich spôsobu života, prejavujúcom sa na ich chôdzi, držaní tela, v ich očiach, ktoré zrkadlia život mesta:
dôkaz, že časom sa na svojho domáceho miláčika začína podobať celá rodina
pán dívajúci sa na holuby mi pripomenul známeho maliara Henriho Rousseaua
drak - atrakcia, preliezačka, šťastlivcom sa podarí zvečniť aj dávku plameňa, ktorú
občas vychrlí z kovovej papule
pohľad na Katedrálu na wavelskom návrší
rozkvitnutý Wawel
Dámu s hranostajom od Leonarda da Vinciho som síce nevidela, ale myslím,
že táto dáma je tiež veľmi pôvabná
nazretie do jedného z výkladov malých obchodíkov
kostol svätého Petra a Pavla
som fotogenický, čo už s tým narobím..
v záplave jantáru
hľadáme kaviarničku s nezabudnuteľným názvom Migréna
každý má svoje tempo
No už musíme ísť, pretože výstavba poľských ciest na mnohých miestach je v "plnom nasadení" bágrov, ťažkých strojov, obchádzok a iných prekvapení.
