Animovaný príbeh sa odohráva v 19. storočí, vo viktoriánskom mestečku v Anglicku. Hlavným hrdinom je plachý a skromný Viktor Von Dort z bohatej rodiny predavačov rýb. Jeho rodičia sú posadnutí túžbou posunúť sa v spoločenskom rebríčku smerom nahor. Spolu s rodičmi mladunkej Viktórie zosnujú diabolský plán. Everglotovci sú v podstate už na mizine, ale majú stále zvučné meno. Zosobášia teda svoje deti a budú mať peniaze i spoločenské postavenie. Na názor mladých v pláne neostal priestor. Prvé stretnutie je pre Viktora príliš frustrujúce. Veď Viktóriu ani nevidel. Bude sa mu páčiť? V ponurom dome Everglotovcov čaká neistý Viktor v hale na prvé stretnutie s Viktóriou. Chce si skrátiť čakanie, tak začne hrať na klavír...Nasleduje prvá scéna, ktorú si divák zamiluje. Hudba. Je to práve hudba, ktorá spojí oboch mladých ľudí a tí sa do seba zaľúbia. Svadba bude! Všetko by sa vyvíjalo do usmievavého happyendu, keby nebol Viktor pri generálke obradu príliš neobratný a nepripravený. Aj skúsený kňaz stratí trpezlivosť. (a ten už všeličo pri obradoch zažil). Dostane za úlohu nacvičiť si "popýtanie o ruku." Viktor je snaživý. Trénuje, nevzdáva sa, veď Viktória sa mu páči. Trénuje aj v lese, behá medzi stromami, opakuje vety, až v snaživom zaujatí nastokne snubný prsteň na suchú vetvičku. Nie je to však vetvička, ale prsteník kedysi zavraždenej nevesty Emily. Nahlas povedaná ponuka na sobáš je vypočutá a Emily, rozhodná a zamilovaná, si berie Viktora do sveta mŕtvych. Vzniká milostný trouholník: Viktor, živá Viktória a mŕtva Emily. Ako to dopadne? Môžete sa rozhodnúť, komu budete fandiť: ráznej štýlovej, ale mŕtvej neveste Emily, alebo nevýraznej, zato živej a vrúcne milujúcej sokyni Viktórii. Burton opäť zamiešal všetky tromfy v tých najakurátnejšich pomeroch.
Vizuálna stránka patrí k najlepším a najdôležitejšímh sekvenciám filmu. Burton skvelo skontrastoval svet živých a svet „tam dole". Krajina živých je paradoxne ladená do tmavých, ponurošedých až čierno-bielych farieb. (Dokonca aj červená je sivastou a nevýraznou mátožnou farbou, pokožka živých je mrtvolná a denné svetlo mdlé). Farbami vyjadril monotónny, ustarostený, nezáživný mŕtvy život ľudí. Krajina mŕtvych je prekvapujúco farbistá. Farby sú fosforeskujúce, divoká zelená sa mieša s mnohými odtieňami vínovej, tehlovej, purpurovej až tmavofialovej. Zelenožlá, námornícka modrá, všetko živé a dravé kombinácie, ktoré miestami vybuchujú do iskrivej krikľavosti. V ríši mŕtvych - tam to žije! Odviazaná zábava, hudba, dobrá nálada. Fantázii sa medze nekladú, tvorivosť a kreativita mŕtvych nemá hraníc. A že niekomu chýba hlava, alebo ruka? Nevadí! Keď k tomu pridáme i hudbu - samozrejme od Dannyho Elfmana, ktorý ako dvorný skladateľ nemôže chýbať, čaká nás aj skvelý hudobný zážitok:
Okrem perfektného spracovania má film aj emotívny náboj. Viktor túži stále po Viktórií, ale uvedomuje si svoj nevhodne daný sľub, a čím dlhšie spoznáva Emily, tým viac je zmierený, že ostane s ňou. Emily je totiž i vo svojej hnijúcej schránke očarujúca. Postupom času si zvyknete i na ladné vkladanie očnej buľvy, ktorá jej občas vypadáva, i na ukecaného červíka, ktorý sídli v jej hlave. Ani odpadávajúce končatiny vám nebudú zanedlho vadiť a vlastne.... veď čo iné sa dá čakať, keď sme v ríši mŕtvych? Jedno je však "tu dole" oveľa zreteľnejšie, ako vo svete "tam hore". Je to súdržnosť a absencia zloby a závisti.
