Prisťahovali sa do bytovky nedávno. Mladá mamička a jej pätročné dievčatko. Máme vedľa seba dvere a spoločnú stenu. Sobota popoludní. Umývam schody na chodbe. Zrazu sa poodchýlia susedné dvere. Detské očká cez škáru pozorne hodnotia situáciu. Tri, dva, jeden! Dvere sa pootvoria a z nich vybehne len v pančuškách a tielku, naboso Terezka. Kučeravé neposedné vlásky jej skáču vo vlnkách okolo hlavy. Vyšplhá sa na zábradlie a díva sa na mňa ako vtáča z konára.
„Ty keď budeš veľká, asi chceš byť artistkou v cirkuse, keď trénuješ", začnem rozhovor.
„ Neuhádli ste."
„ Hmm, tak potom chceš byť princeznou."
„Ani po prvý raz, ani po druhý raz ste neuhádli."
Terezka sa na mňa smeje a šibalské oči jej žiaria.
„Tak čím chceš teda byť, keď budeš veľká?"vzdávam náročné hádanie.
Terezka sa zamyslí a povie: „Ja by som chcela byť zo všetkého najviac kôň. Ale aj princezná a hrad."
Chvíľku mlčí a potom povie: „Teta, ja by som chcela byť VŠETKO!
