Dnes viem, že interpretovať obraz nevídanej fantázie, obraz, ktorý predstavuje vrchol majstrovej tvorby vzhľadom na komplexnosť témy a dodnes neprekonaný zmysel pre symboliku, je poriadne veľké sústo nielen pre laického pozorovateľa, ale aj pre celé pokolenia kunsthistorikov. Preto nie je ani prekvapujúce, koľko rôznorodých interpretácii existuje. Väčšinou sa jeho dielo považovalo za poučné varovanie pred nebezpečenstvom prameniacim z pokušení života alebo za zábavnú provokáciu, nápodobnú groteske v renesančnom Taliansku. Iní v ňom nachádzali inšpiráciu stredovekou herézou a tajomnými okultnými praktikami. Najoriginálnejšia je asi teória Wilhelma Fraengera, ktorý pokladá jeho dielo za komplexný symbolický systém, kde symboly znamenajú „dokonalú súhru myšlienky a videnia." Predpokladá, že bol členom tajnej duchovnej sekty, ktorá mu poskytla určité vedenie a on bol umelcom, ktorý tieto idey a kódy v akomsi čistom nazeraní zaznamenával.(1) Jeho dielo sa v súčasnosti považuje za jeden z hlavných inšpiračných zdrojov surrealizmu 20. storočia. Avšak univerzálne vyriešenie Boschových obrazových rébusov dosiaľ nenašiel nik. I to je dôkaz nejednoznačnej podstaty jeho umenia a možnosť pre každého, nájsť v jeho diele nové vysvetlenia.
Jeroen (Jhieronimus) Anthonisz van AkenAk sa dívam na jeho obraz, musím rozmýšľať aj o tom,
aký bol Bosch človek a v akom svete žil. Jediné spojivo je plátno.
Každý detail, každé gesto, či odtieň farby je precíznym a premysleným počinom génia, ktorým chcel divákovi zanechať odkaz. Vlastným menom Jeroen (Jhieronimus) Anthonisz van Aken sa narodil asi v r. 1450 v nizozemskom meste ’s-Hertogenbosch a podľa neho si zvolil aj umelecký pseudonym. Nielen jeho otec Anthonius van Aken, ale aj jeho starý otec Jan van Aken boli uznávaní maliari. Rodina bývala v dome s výhľadom na trhovisko, takže vnímavý Jeroen od útleho detstva mohol pozorovať farbistý hmýriaci sa dav. V r. 1463 jeho rodné mesto zničil ničivý katastrofický požiar. Zhorelo okolo 4000 budov. Keďže v tom čase mal asi 13 rokov a pravdepodobne bol svedkom požiaru, desivé scény ničivých plameňov a totálnej deštrukcie obydlí mnohokrát v desivej krutosti znovu a znovu zobrazoval na svojich obrazoch a stotožňoval s víziou pekla. Medzi rokmi 1479 - 1481 sa oženil s Aleyt Goyaerts van der Meerveen, ktorá bola od neho o pár rokov staršia. Pochádzala z dobre situovanej rodiny a po sobáši sa dvojica presťahovala do neďalekého mestečka Oirschot, kde jeho žena zdedila dom a pozemky. Počas života bol bohatým a váženým mešťanom Hertogenboschským a obľúbencom burgundskej šľachty. Medzi objednávateľov jeho obrazov okrem miestodržiteľky Margaréty Habsburskej patril i francúzsky kráľ Filip Pekný i benátsky dóža. Podľa účtovných dokladov Bratstva Panny Márie zomrel v roku 1516. Pohreb sa konal v kostole Saint John 9. augusta toho istého roku. (2) Po smrti bol obvinený z kacírstva, ale Boschov veľký obdivovateľ, španielský kráľ Filip II. jeho obrazy skupoval a zhromažďoval . Vo svojej zbierke mal 33 Boschovych originálov. Bosch bol mnohostranne vzdelaný človek s unikátnou umeleckou invenciou, vycibrenosťou a záľubou v realistickom detaile. Bol citlivý pozorovateľ svojej doby. Nebol krutým fanatikom, skôr morálnym zapisovateľom. S nadhľadom a dávkou sarkazmu odhaľoval úpadky a poklesky, schovávajúce sa v každom človeku. Mal guráž evokovať sily zla so všetkými ich zákernosťami priamo a bez akéhokoľvek ošívania pred očami diváka. Jeho vízie a umenie odrážali vtedajší ortodoxný náboženský systém viery. Zobrazenie hriešneho ľudstva, poňatie neba a pekla boli v súlade s ustanoveniami neskorogotickej stredovekej literatúry a náboženskými kázaniami, v ktorých sa najviac zo všetkých hriechov pranierovala žiadostivosť, nenásytnosť a chamtivosť za hmotnými statkami. S mimoriadnou fantáziou načrtol tieto ľudské hriechy a strašné zmeny, ktoré vo vnútri človeka vyvolávajú a vycibreným maliarským rukopisom dosiahol presvedčivosť svojich prízračných zobrazení. Zastrešujúcim znakom jeho tvorby bolo použitie aglutinácie, tj. rozdeľovanie reálne existujúcich objektov a ich neobvyklé spojovanie do nových formácii, vytvárajúcich masu najrôznejších hybridov. Možno práve tieto hybridné stvorenia mali ohraničovať a ochraňovať „zvonku“ vnútorný priestor svätosti, ktorú umelec ukryl vo vnútri svojich obrazov (5).
Prostredie a vplyvy
Z mála zachovaných písomných dôkazov z jeho života je isté, že od r. 1488 bol členom vysoko rešpektovaného Bratstva Panny Márie v jeho rodnom meste v 's-Hertogenbosch (v severnom Brabantsku). Preto je dosť pravdepodobné, že poznal aj mystické učenie Jana van Ruysbroyeka ako i myšlienky humanistu Erazma Rotterdamského, ktorý sa vo svojich spisoch v rámci katolíckej ortodoxie pokúšal nájsť spôsob na prekonanie mravnej a náboženskej krízy súdobej Európy. Hoci členovia Bratstva Matky božej boli vždy loajálni k pápežovi, považovali za svoju povinnosť vypovedať o zneužívaní moci, korupcii a škandalóznom správaní mnohých kňazov. E. Rotterdamský: za hlavné zlo doby považoval formalizmus- rešpekt ku tradíciám bez ohľadu na skutočné Kristovo učenie.(3) S výsmechom aj vážnosťou sa venoval hlboko zakoreneným omylom doby a farbisto ich zobrazoval. Bosch teda mohol namaľovať kňaza s tvárou beštie a nevystaviť sa hnevu hierarchov, pretože samotná cirkev pociťovala nevyhnutnosť vnútorných premien. Mohol spodobovať nahé ľudské telá, lebo ľudia sa postupne začínali zaujímať o anatómiu bez predchádzajúcej hanblivosti. Bosch, napriek týmto očividným vplyvom humanizmu, ostával prísnym moralistom, s mocnou predstavou trestajúceho Boha a biedy ľudského bytia.
Podľa učenia Jana von Ruysbroyeka (4) nemožno dôjsť k Bohu (prabytosti) samotným pozorovaním vecí, ale tým, že sa pozdvihneme od nižšieho spôsobu pozorovania ku vyššiemu. Nie je potrebné odvracať sa od zmyslových vecí, pretože naše oči vidia správne a žiadny rozumový úsudok to nezmení. Človek má však poznávať duchom, prečo vidíme práve takým spôsobom. Vlastným vývojom a pričinením je možné dospieť k nazeraniu jednoty: v duchu je možné prekročiť hranice zmyslového i rozumového a až potom možno nájsť jednotu. Preto pripisuje ľudskej prirodzenosti božskú iskru, ktorú v sebe môže každý jednotlivec rozdúchať a prežiariť samostatným svetlom.
Medzi ľudom sa v tomto období používalo v hovorovom jazyku mnohých symbolov, ktoré sa premietali do príbehov. Legendy, rozprávky, príslovia a porekadlá, zariekania, ľudové piesne boli súčasťou každého dňa obyčajného človeka.(6) Keďže nebolo veľa tých, čo boli gramotní, o to väčší význam malo slovo a obraz. Bosch čerpal nielen zo súdobej náboženskej terminológie, ale aj z bohatého dedičstva flámskej ľudovej slovesnosti a metafory či slovné hračky preložil do vizuálnej podoby. To, čo však bolo pre pôvodných príjemcov zrozumiteľné, je pre súčasného pozorovateľa neznámym nezrozumiteľným svetom. Je to pochopiteľné, pretože sme stratili spojenie s dávnymi reáliami.
Vysvetlivky:
Žiarivé Bratstvo Panny Márie (Illustra Liev Vrouwe Broederschap)
bolo založené v roku 1318 v 's-Hertogenbosch za účelom ochrany a kontroly nad uctievaním Matky Božej. Bratstvo sa centralizovalo okolo zázračného vyrezávaného dreveného obrazu Panny Márie v katedrále St. John v 's-Hertogenbosch. Malo dva typy členov: riadnych a prísažných (tzv. labutích bratov). Členovia mali byť v zásade duchovní, ale v skutočnosti boli často vyberaní spomedzi šľachty, sudcov, atď. Vytváralo dôležitú spoločenskú sieť, uskutočňovalo charitatívnu činnost, zamestnávalo hudobných skladateľov, výtvarníkov. Pre bratrstvo pracoval i Hieronymus Bosch.
(http://igitur-archive.library.uu.nl/ph/2005-0309-013011/app2.pdf)
Zdroje:
(1) Wilhelm Fraenger: Bosch, Corvina Kiadó
(2) http://en.wikipedia.org/wiki/Hieronymus_Bosch
(3) http://sk.wikipedia.org/wiki/Erazmus_Rotterdamský
(4) Rudolf Steiner: Mystika na úsvitu novodobého duchovního života, Grada 2009
(5) ografologii.blogspot.com
(6) Marcel Van der Berg: Příbehy a legendy z Flander, Portál Praha 2003
