Ľavý panel: Rajská záhrada
Rajská zahrada je stavom blaženosti. Miesto, kde sa snúbi krása, harmónia a hojnosť. Pokojná rozkvitnutá krajina, plná vôní, vzácnych drevín i stromov obťažkaných vábivým ovocím. V diaľke je obkolesená vysokými horami, ktorých tvary svedčia o kreativite a hravosti Stvoriteľa. Sú osídlené vtákmi najrôznejších druhov. Ba dokonca sa v týchto horách vtáci aj rodia, zhmnotňujú sa zo zábleskov žiary, trúsia sa ako lístie po úbočiach. Vzduch je plný trepotu ich krídlel a zovšadiaľ počuť ich pokojný mnohohlasný štebot. Vľavo je pieskovcový vrch, pripomínajúci bránu. Z útrob skaly vylieta cez štvorcový otvor ako vzdušný vír nekončiaci kŕdeľ dážďovníkov, ktorý cez okrúhly otvor v ladnej špirále odlieta osídliť Zem a hlásať Božiu slávu. Iné vtáky sa vracajú späť. Poslušne v zástupe vchádzajú do útvaru podobnému vajcu, aby podľa im známych zákonov prešli na inú úroveň existencie. V strednej časti panela sú sviežozelené lúky plné kvetov i zveri. Na lúkach sa pasú stáda ušľachtilých antilop. V čerstvej vode sa napája mierumilovná štíhlonohá zver, medzi ňou svieti biely jednorožec. Na kopci oddychuje slon a žirafa. Slon vo svojej majestnátnosti dovolí všetečnej opici prevážať sa na jeho chrbte. Bielymi farbami je zvýraznena vznešenosť a urodzenosť týchto na túto dobu bájnych zvierat. Bosch namaľoval aj dikobraza, predpotopného jaštera, ako uteká pred diviačicou, ochraňujúcou si svoje mláďata. Na tenkom strome sa pevne drží medvedík. Lev strhol svoju korisť. V tráve hopkajú plaché zajace. Každé zviera sa správa tak, ako sa správať má. (Z presného podrobného znázornenia exotických živočíchov i paliem, kaktusov i sukulentov možno usúdiť na Boschove rozsiahle znalosti fauny a flóry, ktoré pravdepodobne čerpal z cestopisov talianského humanistu Ciriaca de' Pizzicolli)
V centre rajskej blaženosti, v jazere sa vypína fontána poznania a večného života. Uchvacuje spojením organických a neorganických prvkov vo vznešenom štýle gotiky. Samotná fontána je živá, rastie a dozrieva ako vzácny plod. Zlieta sa k nej mnoho pestrofarebných vtákov, ktoré sa ovlažujú priamo z jej žriedla. (Opäť ma udivuje, s akou presnosťou dokázal Bosch namaľovať početné druhy živočíchov, niektoré v Európe v tej dobe neznáme.) V strede okrúhleho podstavca, ktorý vyzerá ako pancier je tmavý otvor. Sedí v ňom sova. Nepatrí k ostatným bezstarostným tvorom Raja. Zatarasuje otvor (ktorý je presne uprostred ľavého panelu) a svojou strnulosťou pôsobí zlovestne. Fontána je postavená na ostrovčeku zo vzácnych hornín a minerálov: obrovské kryštály kremeňa, perly, rubíny. Ich hrubohmotnosť a materiálnosť je zdôraznená tmavými farbami. V porovnaní s jasným svetom Raja pôsobia skôr ako odpad. Ani Rajská záhrada nie je uchránená pred Zlom. V ľavej časti jazera ešte pokojne lovia biele volavky a naháňajú sa divé kačice, majúce na malom trávnatom ostrovčeku svoje hniezdiská. Na pravej strane sa už z hlbočiny driapu a vyliezajú na svetlo na jediný vyschnutý pás ílu čierne slizké žaby, hady, hmyzokrky, prapodivne zdeformovaná a zmutovaná háveď. Oddychujú po namáhavej dlhej ceste tmavými hlbinami, polomŕtve, s nafúknutými bruchami sa vyhrievajú na brehu, aby sa potom porozliezali do škár a poukrývali v puklinách. Určite nie je náhoda, že svojim rozmiestnením vytvárajú tvár samotného Zla, ktoré sa s úškľabkom díva na vznik disharmónie a začínajúceho chaosu.
V spodnej tretine obrazu, v popredí, vidíme Krista v slávnostnom červenom rúchu. Vyplnil Adamovo želanie a práve mu predstavuje jeho budúcu manželkou. Ľavu ruku zdvíha v slávnostnom požehnávaní zväzku Adama a Evy. Adam, náhle prebudený z hlbokého spánku je plný očakávania. S detským nadšením a neskrývanou radosťou sa díva na Evu. Bezhranične dôveruje Bohu, sediac odovzdane na zemi. Nohami sa dotýka spodného lemu slávnostného rúcha Stvoriteľa a jeho nôh, podobne ako sa dieťa dotýka svojej matky a čaká. Kľačiaca Eva je vo svojej nahej pokore čistokrásna. Cudne klopí oči. Jej panenské telo pripomína kvet krehkej bielej ľalie. Boh drží pravou rukou jej zápästie. Áno je živá, v jej tepnách pulzuje krv. Evina otvorená dlaň je výrazom jej úplnej odovzdanosti. Dokonalé Božie dielo. Ale Boh sa nedíva na dve nádherné čisté bytosti, ktoré stvoril. Pozerá sa divákovi do očí. Vidí a počuje aj iné deje, nielen tie ktoré prebiehajú v prítomnosti, ale aj tie, ktoré sa len stanú a preto je jeho tvár vážna.
Na jeho videnie budúcnosti upozorňuje diváka aj roztodivná háveď, ktorá vylieza z tmavého otvoru, z ďalšieho prieduchu, akejsi červej diery v pravom dolnom rohu. Vylieza z najtemnejších hlbín rozkladu ducha a chce sa vymaniť z kalných vôd na svetlo. Zvierací obyvatelia Raja sa snažia rozliezajúce sa potvory pochytať, ale je ich mnoho. Zatiaľ odhodlane krikom plašia nepriateľa a ešte majú situáciu pod kontrolou. Odvážne sa stavajú votrelcom do cesty, ale z vody vyliezajú čoraz väčšie a spotvorenejšie hybridy. Dokonca tam možno vidieť aj akúsi kačkorybu, ktorá našla cestu vďaka príručke napísanej hádam samotným Luciferom. A keď sa skúsime pozrieť pod tmavú hladinu, uvidíme neľútostné zabíjanie vodných tvorov medzi sebou. Len straka stojí a všetko sleduje, aby jej nič neušlo.
