Keď spieva Radúza, celý priestor okolo mňa zaplní jej silný, neochvejný a zároveň emotívny hlas a pripomenie mi tie najobyčajnejšie a pritom najdôležitejšie veci, na ktoré počas zhonu dňa občas zabúdam:
Keď spieva Radúza, jej hlas sa mení ako jarná obloha, od piesni k piesni, od príbehu k príbehu. Zo skromného popevku, až na veľkolepý hymnus slávnych francúzskych šansonierok, prinášajúci vône starých pavlačí a minulých časov:
Keď spieva Radúza, svoje vnútorné osobné precítenia odvzdáva s plným presvedčivým nasadením tak, že preniká až do živej drene emócii:
Keď spieva Radúza, dlhé prebdené noci, túžby a beznádeje, ktoré ožívajú v samote, prestávajú bolieť, pretože ich hojí láska:
Keď spieva Radúza, svoju slobodu a odvahu, vzdor i túžbu poznávať, nepoddať sa, odovzdáva iným. Jej piesne sú prirodzeným liekom, výživným duševným koncentrátom, pretože je v nich namiešaná neoddolateľná chuť k životu:
Radúza, ďakujem Ti za všetky piesne, prežité príbehy, za všetky živé emócie, ktorými svojim hlasom veľkolepo obdarúvavaš.
Dňa 15.4. 2010 o 19.hod. sa s Radúzou a jej piesňami môžeme stretnúť vo Zvolene, v Dome kultúry ŽSR .
