Nevideli ste nášho kocúra?“ pýtala sa po niekoľkých dňoch, len tak mimochodom, v rámci bežných rozhovorov so susedkami gazdiná. Určite behá niekde za mačkami.
Asi na druhý týždeň po záhadnom zmiznutí, keď vysypala do obitého smaltovaného hrnca granule pre strážneho vlčiaka a do druhej misy liala vodu, všimla si, že v búde sa niečo belie. Vlčiak sa medzitým nerušene kŕmil. Čo tam zas nazvláčal, napadlo ju. Nazrela dnu a videla, že v rohu leží nejaká biela handra. Vlastne nie, je to živé! Ulepená handra sa trochu pohla a žalostne zamraučala. Bože, veď je to ich stratený kocúr. Vlčiak nechal raňajky a pribehol k nej. Nástojčivo chcel vojsť do svojej obydlia a odtláčal ju od vchodu.
Gazdiná doniesla k búde ešte jednu misku a naliala do nej mlieko. Na druhý deň bola miska prázdna. Tak prešli ďalšie dva týždne a susedka rozprávala, ako starý vlčiak celé dni sedí v búde a líže ranu po výstrele zo vzduchovky ich kocúrovi. Myslela som si, že zdochne, vyzeralo to dosť škaredo.
Kocúr vyšiel von. Bol vychudnutý a neistý. Miesto jedného oka sa vyškierala zo smutnej hlavy len prázdna jamka. Pôsobila desivo, ale lekár by skonštatoval, že rana sa hojí dobre.
Štrnásťročný chlapec od susedov oproti bol so sebou spokojný. Mám pevnú ruku a výbornú mušku. Strieľam čoraz lepšie. Hm, ten kocúr, to bola podívaná. Zletel z dreva ako vrecko piesku. Potichu prešiel cez záhradu, nikým nevidený, s hrdosťou poľovníka na svoju trofej.
Prešlo niekoľko rokov. Jednookého kocúra musela gazdiná kvôli stále častejším epileptickým záchvatom dať utratiť, z chlapca vyrástol mladý sebavedomý muž.
Jedného večera sa vracal domov v príjemnej nálade po družnom rozhovore s kamarátmi v dedinskom bare. Tešil sa ako si pospí. Otvoril vchodovú bránku na záhrade, keď zrazu pocítil neznesiteľnú bolesť v hlave. Obrovské dravé temné zviera mu zúrivo trhalo mozog. Tenká oceľová pružina, prichytávajúca bránu k opornému stĺpiku sa prudkým pohybom jeho ruky pretrhla a vystrelila mu oko. Neuveriteľná nešťastná náhoda. Zúfalí rodičia volali záchranku. Nič nepomohlo. Po niekoľkých mesiacoch, po mnohých chodeniach po nemocniciach sa museli zmieriť s tým, že ich syn zostane jednooký...
