Na chvíľu som zastala. Nebola som unavená, len som sa chcela pokochať bielou nádherou okolo mňa. A tak som stála a dívala sa na tmavozelené ihličie smrekov, na zádumčivo sivú oblohu, na bielu lúku. Teplota bola blízko pod nulou, preto bol sneh ťažší. Nebol ľahúčky, iskrivo roztopašný ako za mrazivého zimného slnečného poludnia, bol uľahnutejší, hutnejší a pokornejší.... Obklopila ma belostná čistota a ticho. Vtom som si uvedomila, že to nie je ticho. Keď je ticho - je prázdno, nič nepočuť. Toto Ticho bolo plné jemných radostných vibrácii, hmýrivého chvenia, bolo plné zákmitov. Akoby naraz začal hrať orchester najrozmanitejších a najsladších nástrojov. Zrazu som pocítila, (áno, to je ten správny výraz, pretože moje uši nič nepočuli), pocítila som, že zrazu spievalo všetko okolo mňa. Nielen stromy, sneh, ale každá molekula vzduchu, ba dokonca som mala pocit, že spieva i moje telo.
To, čo nazývame hudbou, je harmónia počuteľných tónov. V skutočnosti je však hudba tiež vo farbách, v líniách, v lese plnom rôznych stromov a rastlín - a harmónia je v tom, ako si vzájomne zodpovedajú. Čím vnímavejšie človek pozoruje prírodu, tým hlbšie jej porozumie a tým jasnejšie môže počuť hudbu, ktorá zodpovedá celému vesmíru. Ten, kto má srdce otvorené, nachádza hudbu i uprostred davu. V súčasnej dobe sa myslenie ľudí vplyvom materializmu natoľko pozmenilo, že sotva vidíme nejaký rozdiel medzi rôznymi osobnosťami. Avšak pri bližšom skúmaní ľudských pováh človek pozná, že by mu piáno s tisícimi oktávami nemohlo reprodukovať ich rozmanitosť. Niektorí ľudia sa spriatelia okamžite a iní sa nemôžu zblížiť ani za niekoľko rokov. Kiež by bol človek schopný vidieť, ako sú rôzne duše naladené, v akých oktávach rôzni ľudia hovoria a na akej úrovni sú. Občas sa stáva, že sa dvaja ľudia nemôžu spolu dohodnúť - ale príde tretí a potom sa všetci zhodnú. Vari to nie je podstata hudby? Dych sa prejavuje ako hlas, slovo či zvuk a zvuk je neustále počuteľný, vonku i vnútri nás. To všetko je hudba a hudba je v nás i mimo nás. Hudba je jazykom toho, koho miluje každá citlivá duša. Mnohí vidia v hudbe iba zdroj zábavy, alebo je pre nich jedným z mnohých druhov umenia a hudobník je ten, kto baví druhých. Avšak všetci hlboko citliví a múdri ľudia, ktorí kedy žili na tejto Zemi, ctili hudbu a považovali ju za najposvätnejšie umenie. Hudba má krásu, čaro a moc a môže povzniesť dušu človeka nad tvar. Preto boli za starých časov najväčší proroci veľkými hudobníkmi. Hudba je za slovami i nad slovami. Hudba udrží myseľ vždy sústredenú. Krása hudby je spätá s nehou, ktorá oživuje srdce. Ak človek sústredí svoje srdce na hudbu, rozohreje sa a roztopí práve tak ako niečo, čo bolo zamrznuté.
Na strednom Východe medzi ortodoxnými kresťanmi a Arménmi sa nepoužíva pri bohoslužbe v kostole organ, ale desať alebo dvanásť veriacich zatvorenými ústami vytvára akordy alebo zvuk, ktorý preniká ďaleko hlbšie do srdca a vytvára posvätnú atmosféru. Dá sa povedať, že je to ďaleko pôsobivejšie než zvuk organu, ktorý je viac umelý a je možné preto o tomto speve hovoriť ako o prirodzenom organe, ktorý stvoril Boh. Kto spieva, nabíja sa neustále novou energiou. V dnešnom svete zvuku sa ľudia, bohužiaľ, vzďaľujú od svojho prirodzeného hlasu. Čaro hlasu leží iba v prirodzenosti. Každý sme obdarovaný zvláštnym ladením hlasu a vlastným prirodzeným tónom. Človek nemusí byť spevákom, ale je nevyhnutné, aby aspoň krátku časť dňa venoval svojmu hlasu a jeho rozvíjaniu. Spev je prvé, hranie na hudobné nástroje druhé a tanec tretie umenie, ktoré tvorí hudbu. Najväčším a najživším rezonátorom zvuku je ľudské telo. Zvuk má vplyv na každý atóm v tele, pôsobí na všetky žľazy, krvný obeh a tep. Tvorivá sila je vo svojom prvom prejave najskôr počuteľná a až potom viditeľná. Z tohto tiež plynie, že všetky tvory, ktoré vidíme v tomto objektívnom svete, vytvoril zvuk a sú jeho prejavom. Prečo má hudba na nás taký mocný vplyv a prečo ju tak milujeme? Dôvod je ten, že priťahovanie je prirodzeným účinkom zvuku. Otázkou zostáva, prečo niektorí ľudia nemajú pre hudbu vôbec žiadny cit? Je tu jednoduché vysvetlenie. Dosiaľ sa v nich tento cit ešte nevytvoril. Jedného dňa však aj oni začnú hlbšie pociťovať život a vtedy sa začnú radovať aj z hudby. Každý človek by si mal dať pozor na to, čo hovorí. Vyslovovanie niečoho i bez významu a bez ohľadu na to, ako je to myslené, má veľký vplyv na život. Pretože každým slovom tvoríme. Silou zvuku alebo slova sa môže človek duchovne vyvinúť a vyskúšať odlišné stupne duchovnej dokonalosti. Každý človek prejavuje harmóniu alebo disharmóniu podľa toho, ako je otvorený hudbe vesmíru. Čím viac je otvorený všetkému, čo je krásne a harmonické, tým viac je jeho život zladený s vesmírnou hudbou. Jeho vlastná atmosféra bude okolo neho vytvárať hudbu. Najväčšou chybou tohto veku je, že priniesol so sebou naviac toľko činnosti, že človeku v každodennom živote zostáva už len málo času na odpočinok. Uvoľnenie a upokojenie je tajomstvom meditácie, tajomstvom harmónie a podstaty života. Ak sa človek nevie upokojiť, nemôže vnímať, čo je podstatou jeho bytia a nemôže byť šťastný. Ten, kto je šťastný, je schopný mať rád všetkých a byť priateľom všetkých. Každý musíme znieť a ladiť s druhým človekom - to je náš najväčší vklad na ceste za reprezentantom ľudstva k uskutočneniu zmyslu tejto planéty: urobiť z nej hviezdu lásky. Hudba je najlepším prostriedkom k prebudeniu duše, nie je nič lepšieho. Hudba je priama cesta k Bohu.
(podľa J. Krček: Bytosť umenia - hudba)
