Písmo:
A-
|
A+
Už vlak sa pohýňa,
objatie sa míňa
s pohľadom matkinym.
Tie oči láskavé
tie líčka vráskavé
najkrajšia pre mňa tvár.
Vlak sa už rozbehol
mama stále kýva,
viem, cíti to tak tiež,
smrť sa blízko skrýva.
Spomienky vykríknu
píšťalka utícha
čas pre nás krátky je
zastávka do ticha.
Ach, koľko pohľadov
jej ešte túžim dať
ach, koľko milých slov
do dlaní zašepkať!
Odpusti mi mami,
že nestihla som
viac....
