Mladá mamička ešte dovárala obed, keď počula zvonku cez pootvorené okno uchu neznesiteľné škrípanie brźd, hluk, tresk. V zlej predtuche vybehla vonku na záhradu, kde sa hrala jej malá päťročná dcérka. Brána na ulicu bola pootvorená. Nevnímala už dav ľudí, súcitné a zhrozené pohľady susediek. Na zemi uvidela v krvavej mláke nehybné telíčko svojho krásneho dievčatka. Pane Bože, prosím, nenechaj ju zomrieť... Stal sa zázrak. Dievčatko sa po niekoľkých dňoch prebralo, ale...malá Ema ochrnula.
Dve nôžky krehunké,
pršteky belostné,
nehybne spinkajú
v nemocničnej izbe.
Radi spia, nechcú znať,
chcú sa zas radovať;
pobehnúť po tráve -
hoci i krvavé!
Boliestky nevadia,
chcú cítiť vlahu riek,
do piesku schovať sa -
nenašli zatiaľ liek.
Dve nohy zmĺknuté
pod ťažkým závojom,
tichúčko na plachte
hrejú sa navzájom.
Vždy viem nájsť priestor, kde môžem slobodne lietať a byť šťastná. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Dnes je opäť krásny deň, Príroda chrámom je, Kvety jabloní, Poslovia radosti a svetla, Facilis descensus averni, Neberme to až tak vážne!, Mýtické bytosti a tvory, Postrehy, Opýtaj sa detí
