Manžel sa vyjde pozrieť na chodbu, čo je príčinou nezvyklého hluku. Keďže sa nevráti hneď späť, zaujme ma to a o chvíľu vyjdem von aj ja. Naša mladá susedka stojí pred zabuchnutými dverami svojho bytu. Jej dcérka, prváčka Terezka sedí na schodoch vo vetrovke a s neskrývaným záujmom sleduje, čo sa deje. Skupinku doplňuje Terezkin dedko Janko, ktorého si na pomoc zavolala susedka mobilom. Doniesol so sebou aj náhradné kľúče od bytu, aby pomocou nich skúsil otvoriť dvere. Janka doviezol na aute jeho kamarát Jaro a teraz spolu hútaju, ako sa dostať dnu. Janko strká náhradný kľúč od bytu do dverí, ale vo vnútri je pôvodný. Chcel by ho vytlačiť kľúčom zvonku, lenže klúč vo vnútri je v zámku pootočený, takže mu to nejde. Na tvári ma ustarostený výraz, ale nevdzáva sa a znovu a znovu vsúva kľúč do zámku. Napadlo ma, že by mohli skúsiť otvoriť balkónové dvere. Jarovi sa nápad zapáči. Preskočí cez chodbové okno na balkón. Ale balkónové okno aj dvere sú pevne zatvorené. Ak sa mu podarí nadvihnúť západku na balkónovom okne je to v poriadku. Ak nie, ostáva už len rozbiť sklo alebo odvŕtať zámok. Terezka si robí starosti, či nerobíme veľký hluk, aby sa spodný ujo sused nehneval. Tak jej hovorím, že mu zavolám a poprosím, či by aj on neprišiel pomôcť. Viac hláv, viac rozumu. Spodný sused o chvíľu vybehne na poschodie a po preskúmaní situácie zhodnotí, že najjednoduchšie by bolo odvŕtať zámok. To však Terezkin dedko rezolútne odmieta. Manžela napadne, že ak ostalo kúpeľňové okno pootvorené, pomocou rebríka by sa mohlo dostať do bytu, ktorý je na prvom poschodí z druhej strany domu. Spolu so spodným susedom, susedkou a jej otcom sa vyberú obzrieť situáciu.
Medzitým ujo Jaro stojí na balkóne a pomocou kladiva sa snaží zdvihnúť západku. Vonku sa už zotmelo. Fučí nepríjemný studený vietor a popŕcha. Je mu zima, má skrehnuté ruky, ale nevzdáva sa.
Malá Terka pozerá na uja Jara z chodby ako sa pasuje s oknom a zrazu na neho zakričí: „Keď ste už tam, mohli by ste mi doniesť môjho kohúta na hranie?”
„Teraz nie, mám robotu.”
„Ale ja by som sa tak rada hrala so svojim kohútom!”
„ A kde ho máš?”
Terka sa zamyslí a povie: „Možno u nás, ale možno aj v dedkovom byte.”
Keby Jaro fajčil, určite mu vypadne po Terkiných slovách cigareta z otvorených úst. Tak sa na ňu len neveriacky pozrel.
O chvíľu vyšiel zo susedkinho bytu spodný sused so spokojným veselým úsmevom na tvári. Hrdinom dňa je bezpochyby on! Hoci je na dôchodku, hravo vyšiel po rebríku (doslova ako opičiak) a pomocu pripevnenej paraboly satelitu sa dostal k pootorenému okienku, cez ktoré preliezol do kúpeľne a otvoril byt zvnútra.
Všetko dobre dopadlo. Zámok sa nemusel vŕtať, sklo rozbíjať. Vďaka obyčajnému ľudskému pochopeniu a nezištnej pomoci zo strany susedov. Dokonca aj plyšový kohút sedel na poličke v Terkinej izbičke.
