Ej, ale bol hrdý na svojho vnuka. Aj meno mu dali po ňom – Paľko, Pavol. Keď podrástol a mal dva roky, nevesta zvažovala ísť do práce. Nechcela stratiť pracovné miesto. Sám sa jej ponúkol, že na malého Paľka dozrie. Aby to nemal také náročné, tak chlapčeka zapísali do škôlky. Jeho mama odchádzala do mesta prvým ranným autobusom, ešte kým malý Paľko spal. On mal ráno chlapčeka obliecť, nakŕmiť ho a zaniesť do škôlky. Poobede opäť vyzdvihnúť, pretože obaja rodičia pracovali v meste a kým sa dopravili do dediny, škôlka bola zatvorená. Paľko mal starkého rád. „Starký, dnes nechcem ísť do škôlky. Budeme doma, dobre?" A starký mu vždy vyhovel. Zobral ho na prechádzku. Najprv dole briežkom do domu s červeným plotom, k jeho staršej sestre. Tá mu uvarila kávu a Paľkovi dala vianočku s čerstvým domácim maslom a malinovým džemom. Deň pokročil a išli ku druhej sestre. Tá im dala každému po tanieri horúcej polievky, jemu potom uvarila kávu a Paľkovi dovolila pohrať sa so zajačikmi. Tak sa im minul deň. Keď prišli domov, starký spokojný vraví neveste: „A čo keby si mi uvarila kávu? Celý deň som ju nepil." Nato Paľko: „Dedko, veď neklam!" Starký sa akože nahneval: „Čuš ty pysk, už Ťa nikam nevezmem a budeš chodiť do škôlky ako iné deti!" Ale Paľko sa tiež hneval, že starký klame. Starký sa za chvíľku s Paľkom udobril a na druhý deň opäť ostali doma. V dedine rozpoznal snáď každý už z diaľky nerozlučnú dvojicu. Vysoký, trochu zhrbený sivovlasý pán sa drží za ruku s malým blonďavým chlapčekom a stále si čosi rozprávajú.
Prešiel rok, druhý a starký sa jedného dňa ráno nezobudil. Rodičia Paľkovi povedali, že starký musel odísť na dlhú predlhú cestu. Na pohrebe malý Paľko rozplakal všetkých ľudí. Nahlas starkému vyčítal: „Starký, starký môj! Prečo si ma tu nechal starký môj, čo ja budem len teraz bez Teba robiť?" Usedavo plakal a ani mama ani otec ho nevedeli utíšiť. Prešiel týždeň, druhý sa blížil ku koncu a Paľko sa nevedel uspokojiť, stále bol posmutnelý. V nedeľu ráno sa však zobudil usmiaty a radostne každému rozprával, že ho prišiel starký navštíviť. „Povedal mi, aby som už za ním neplakal, pretože on sa má dobre a keď plačem, tak potom musí stáť vo vode."
