„Terka, čože to robíš?”
„Chcem očistiť zvonček, ale nejde mi to.”
„A čím si to napísala?”
„Čiernou centrofixou.”
Terka začne šúchať zvonček ešte silnejšie. Mydlová voda tečie jarčekom z vypínača dolu po stene.
„Terka, nemôžeš umývať zvonček vodou, lebo pod krytom vypínača je elektrina a tá nemá vodu rada. Mohla by Ti ublížiť. Vieš čo, dones z bytu nejaký uterák a zvonček dosucha utri, ja zatiaľ donesiem alkohol.”
Zoberiem z bytu servítku a fľaštičku liehu. Alkohol nalejem na servítku a začnem utierať zvonček. Z písmen je o chvíľu sivočierná machuľa. Terka sa na mňa zdesene pozerá.
„Dones ešte nejakú servítku,” povzbudivo sa na ňu pozriem.
Donesie toaletný papier: „Do kuchyne nemôžem ísť, lebo tam je mama a tá by ma zabila, keby to videla.”
Zúčastnene prikývnem a zoberiem si od nej čistý toaletný papier. Opäť naň nalejem alkohol a začnem utierať machlanicu. Sivočierna machuľa mizne a o chvíľu ostávajú na vypínači len ako matná spomienka na leto sotva badateľné stopy po písmenách.
„Čo povieš, môže byť?”
„Už je to dobré”, veselo povie Terka. Usmejem sa na ňu. Sprisahanecky na mňa pozrie a zmizne za dverami bytu.
Niekedy sa zdá, že deti konajú bez rozmyslu alebo zo zvláštneho rozmaru. Nie je to vždy tak. Len my dospelí nemáme toľko času, aby sme sa zamysleli, prečo tak urobili. Terezka je veľmi vnímavé dievčatko a všimla si, že ostatní obyvatelia v dome majú pooznačované vypínače pri bytoch, aby si ich iní nepmýlili s vypínačmi na svetlo. Keďže aj ona chcela držať trend s ostatnými, podľa svojich možností a skúsenosti pre to niečo urobila :-)
