To v dedinskom obchode sa nakupuje ináč. Len čo otvoríte dvere, ste u známych!„ Dobrý deň.“ Okrúhla tvár predavačky, skoro vždy s iskrou v očiach a svojským úsmevom, psychologička bez titulu ale s dlhoročnou praxou, ochotná vypočuť drobné trápenia a pikantérie. Pri skenovaní jednotlivých položiek, pridá drobnú veselú štipku korenia a urobí váš deň farebnejší.
To nie je len nákup, to je stretnutie so susedmi či priateľmi. Často krát sa i ja zahovorím, pri regáloch s chlebom, keď sa spoločne natiahneme po rovnakom pečive: „Prepáčte“ , ale veď je to bývalá kolegyňa z práce, teraz na dôchodku. Ďalej spolu vyberáme grahamové rožky a zároveň si hovoríme novoty. Dozviem sa, že jej vnuk už začal chodiť, že synovi sa podarilo opraviť auto, že porýľovali záhradu...
A rady pred pokladňou? Žiaden anonymný a nervózny ľudský had, posúvajúci sa počas celých dlhých pracovných hodín v nekonečných prírastkoch pred unavenou dehydratovanou pokladníčkou. Ak sa niekto ponáhľa, tak ho ostatní v rade pustia - veď by bolo škoda, keby nestihol autobus kvôli jednej hydinovej paštéte a dvom žemliam.
Občas sa mi prihodia i faux-pas, čiže fo pa - ale stane sa....
Raz, keď som stála za jednou ženou z dediny (o ktorej je známe, že si občas dá rada pohárik) som si všimla, že pri pokladni majú vo veľkej krabici poukladané kelímky s hnedými vrchnákmi. Aha, určite nejaká akcia na kakaové smotanové krémy. Žena predo mnou si bleskurýchlo vhodila do košíka tri kelímky. Usmiala som sa na ňu a povedala jej: „I ja si občas rada jeden dám.“ Žena na mňa zazrela a nepovedala nič. Predavačka sa uchichtla. Pozrela som sa na kelímky lepšie a všimla si, že sú to prakticky balené poldecáčiky rumu.
Inokedy, stála predo mnou moja známa z dedinského spevokolu. Keď jej predavačka porátala celý nákup, zapýtala si:„ A pre mňa ešte tie moje cigaretky!“ Ja, zarytý odporca fajčenia, šíriaca osvetu kdekoľvek a kedykoľvek jej s dobráckym úsmevom poviem: „Ej, ej Janka, nemala by si toľko fajčiť!“ Janka sa ku mne otočí a zapýrená povie: „Ale vieš, to nie je také fajčenie, na aké Ty myslíš!“
Predavačka v tej chvíli už podáva do rúk Janke balíček a keď ho vidím, zapýrim sa aj ja, prečo som radšej nebola ticho. Starať sa do intímnych záležitosti druhých. No, čo už.
Asi preto mám tak rada nakupovanie v dedinských obchodoch.. Nikdy neviete, ktorú známu tvár stretnete a čo veselé sa môže prihodiť práve vám :-)
