Moja psychóza 2

Všade vidím články hlavne o politike, energetickej kríze, o Rusku a pod., to ja nečítam. Ja mám úplne iné problémy.

Moja psychóza 2
(Zdroj: Pexels.com)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Nechcem sa zaťažovať ďalšími problémami. Všetko je dnes také depresívne. Nežijeme ľahkú dobu. Ja ale všetky problémy navyše odsúvam, a sústredím sa len na ten jeden, pre mňa najťažší. Nejako bolo, nejako bude...

Nikdy to nie je také zlé, aby nemohlo byť horšie, hovorí sa. Ale čo ak je to raz tak zlé, že horšie to už byť sotva môže.

Presne tam som sa dostala. Popsychotické stavy mi dali tak zabrať, že som nedokázala normálne rozmýšľať, ani príliš nerozumela iným ľuďom. Akoby som už nedokázala rozumieť ľudskej reči. Samotná psychóza je dosť zlá, ale popsychotické stavy boli pre mňa úplne najhoršie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď máte depresiu, je to veľmi ťažké. Ja sama bojujem s depresiami už dlhé roky, zažila som si chvíle keď ma nič neteší, keď sotva zvládnem vstať z postele, mám za sebou dva pokusy o samovraždu. Ale keď sa k tomu pridá psychóza, dostane sa to na úplne iný level. Kým ste mali „len“ depresiu, mali ste stále sami seba, mohli ste sami sebe veriť. Možno ste boli jediný človek na svete, ktorému ste mohli veriť, ale aspoň to. S psychózou váš život stratí aj tie obrysy ktoré mal. Ak ste aspoň mali pôdu pod nohami, tu už ani to neplatí. Príde zemetrasenie a vy ani neviete kde stojíte a či sa to pod vami neprepadne. Či stihnete preskočiť na druhú skalu, alebo sa s tým všetkým zrútite. Pri psychóze stratíte dôveru aj v samého seba, svoj mozog a svoje zmysly.

SkryťVypnúť reklamu

Sedím na balkóne a fajčím cigaretu. Otočím sa smerom ku dverám a zrazu všetko ožiari záblesk. Čo to bolo? Pozriem smerom von. V tme pod svetlom mesiaca sa rysuje malý kopec, nad ním hviezdy. Inak nič. Sledujem kopec a čakám, či zase príde. Nič. Blesk to určite nebol, žiadna búrka nie je, ani v diaľke. Diskotéka za kopcom to tiež nebola, to by tie svetlá blikali stále. Tak čo to potom bolo? A bolo to vôbec niečo skutočné, alebo to boli moje halucinácie? Nie som si istá. Zrazu sa záblesk objaví znovu. Po dlhšej dobe ešte raz a nakoniec ho už viac neuvidím. O dva dni je tu ale znova. Tentoraz je častejšie a vidím, že prichádza spoza kopca. Stále mi nie je jasné čo to je a či je to skutočné, alebo mi šibe. Tak sa ho rozhodnem nahrať na video. Po pár pokusoch sa mi to skutočne podarí. Prehrávam to video stále zas a znova. Prehrávam si ho aj nasledujúci deň a občas aj dni potom. Dokonca aj dnes som si ho prehrala. A áno, ten záblesk je tam. Síce slabý, ale je. Čo to znamená? Neboli to halucinácie. Síce dodnes neviem čo to bolo, ale bolo to skutočné. Juchu. Zmysly ma tentoraz nesklamali.

SkryťVypnúť reklamu

Druhá, a doteraz nevyriešená záhada sa mi stala ešte predtým, ešte pred psychózou. Počula som v záhrade kroky. Žijem v menšom dome s viacerými domácnosťami a máme tu jednu záhradu, do ktorej nikto nechodí. Večer zase sedím na balkóne, vonku tma jak v pytli. Zrazu niečo začujem zo záhrady. Asi mačka, pomyslím si. Ale zrazu si uvedomím, že sú to kroky. Ľudské kroky. Niekto sa pomaly šourá záhradou, občas zastane. Asi mi ten sused chce nahnať strach, pomyslím si. Rýchlo dofajčím a zaleziem do bytu. Na druhý deň tie kroky z tmy počujem znova. Doma si pripravím baterku, nabudúce si naňho posvietim. Ale tie kroky už nikdy nezačujem. Až po mojej psychóze, keď začnem pochybovať o svojom zdravom rozume si uvedomím - a boli tie kroky skutočné alebo len v mojej hlave? To sa už asi nedozviem.

SkryťVypnúť reklamu

Dá sa takto žiť? Práve som čítala na fóre pre schizofrenikov, že jeden mladý, ani nie 25-ročný muž si dobrovoľne zobral život. Je mi to ľúto, hoci som ho nepoznala.

Nabudúce podrobne popíšem svoju psychózu. Teraz len vysvetlenie, čo to psychóza vlastne je:

Psychóza je všeobecný psychiatrický termín, ktorý je označenie pre výrazný odklon od spôsobu vnímania a/alebo správania psychicky zdravého jedinca. Všeobecne je pre ňu charakteristická porucha kontaktu s realitou, apatia, prežívanie dezorientovanosti vo vzťahoch, bludov až halucinácií, často bizarné presvedčenia (najmä grandiózne a/alebo paranoidné bludy) ale, aj naopak prílišná dôvera k iným (naivita), entuziazmus a prehnaná ambicióznosť, ale aj depresia, latentný útlm, zmeny osobnosti a správania. Chýba vedomie ochorenia, pričom vznikajú ťažkosti v sociálnom pôsobení a problémy v interakcii s okolím.

Zdroj: sk.wikipedia.org

A čo je to blud:

Blud je nevyvrátiteľné a mylné presvedčenie, ktoré si pacient udržiava aj napriek tomu, že okolie sa s jeho predstavami nestotožňuje. Je voči nim nekritický a nevyžaduje pre ne dôkazy. Je to jedna zo závažných porúch myslenia. Zaraďuje sa medzi kvalitatívne poruchy myslenia, alebo tiež medzi poruchy obsahu myslenia.
Bludy ako klinické symptómy sú spravidla výsledkom psychopatologického procesu. Majú nepravdivý, často bizarný obsah, sú nezávislé od mienky okolia, súkromné, nevyvrátiteľné a majú silne motivačný charakter, na základe ktorého výrazne ovplyvňujú správanie pacienta. Obsah bludu závisí nie len na type a akútnosti poruchy, ale tiež na pacientovom vzdelaní, informovanosti, záujmoch, na jeho hodnotovom systéme, na aktuálnych témach, o ktorých sa vedie spoločenská diskusia, a pod.

Zdroj: sk.wikipedia.org

A čo je to paranoidný blud, ktorý sa ma týka:

Bludy paranoidné. Ide o chorobnú vzťahovačnosť. Tieto bludy majú najväčšiu tendenciu združovania do bludných systémov. Patria k nim bludy perzekučné (pacient je prenasledovaný, odpočúvaný), emulačné (chorobná žiarlivosť, často sa objavuje u chronického alkoholizmu), transformačné (presvedčenie o zmene vlastnej osobnosti), bludy vzťahovačnosti (paranoidné v užšom zmysle slova; pripisovanie osobitého významu neutrálnym podnetom s ohľadom na vlastnú osobu), bludy metamorfózy (pacient sa mení na inú bytosť, napr. nejaké zviera) či paranoidný variant erotomanického bludu.

Zdroj: sk.wikipedia.org

Môj blud bol kombinácia perzekučného a vzťahovačného.

Anna Romanová

Anna Romanová

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  34x

Volajte ma Anička. Momentálne žijem v Nemecku a navštevujem tu psychiatrický stacionár. Chcem písať o svojej psychóze, ktorá ma tu zastihla, aj o iných psychických chorobách. Budem písať o tom, ako sa s touto chorobou vyrovnávam, moje pocity, ale zabrdnem aj do svojej minulosti. Pre mňa to bude skvelá forma psychoterapie, lebo sa z toho môžem vyrozprávať. Pre iných psychotikov to môže byť užitočné, lebo budú vedieť, že nie sú sami. A psychicky zdravým to môže pomôcť pochopiť nás, tých na okraji spoločnosti. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu