Medzi najväčšie staviteľské ambície Tretej ríše patril projekt prímorského dovolenkového útočiska pre príslušníkov organizácie Kraft durch Freude (KdF - Moc skrz radosť), ktorá bola súčasťou Deutsche Arbeits Front (DAF) pod vedením Dr. Roberta Leya. Mal spájať päť gigantických rezortov s celkovou kapacitou 20 000 dovolenkárov. Pôvodne bol určený na oddych a rekreáciu pre priemerného nemeckého robotníka s cenovo prístupnými službami. Hoci bolo navrhnutých päť blokov, len jeden čiastočne poslúžil svojmu účelu. Celá nedokončená stavba sa tiahne pozdĺž východného pobrežia v dĺžke 4, 5 kilometra.
Výstavba začala v máji 1936 a trvala do roku 1939, kedy sa začala druhá svetová vojna. Do výstavby tohto masívneho projektu bolo zapojených približne 9 000 robotníkov a viacero stavebných spoločností. Kompletná dostavba mala byť v roku 1941. Ale tento komplex nikdy neuzrel svetlo sveta.
Prora bola navrhnutá ako spojenie dvoch komplexov - Severného a Južného - pozostávajúcich zo štyroch blokov po desať obývacích jednotiek. Každá izba s rozlohou 5 x 2,5 m mala okno s výhľadom na more, dve postele, skriňu a umývadlo. Na každom poschodí boli spoločné toalety a sprchy. Plány zahŕňali priestory pre spoločenské udalosti, kúpaliská, niekoľko reštaurácií, kiná, športové haly, železničnú stanicu a inú potrebnú infraštruktúru ( vodáreň, elektrické prípojky, pošta atď.) a neďaleko mali kotviť nemecké krížniky Robert Ley a Wilhelm Gustloff.
Počas vojny slúžila Prora ako výcvikové stredisko nemeckej nacistickej polície, tajných agentiek a tiež ako vojenská nemocnica. Po vojne bola nejaký čas okupovaná sovietskou armádou, ktorá si odtiaľ odniesla zachovalý materiál. Koncom roka 1940 boli dva bloky - jeden južný a jeden severný - zdemolované a ruiny odstránené. V rokoch 1950 - 1991 komplex vlastnila východonemecká armáda, ktorá si blok číslo 4 na severnej strane prestavala na vojenské ubytovne, výcvikové stredisko a kancelárie. Zvyšok komplexu ďalej chátral. Napriek tomu je možné vidieť vonkajšiu aj vnútornú podobu stavby tak, ako bola pôvodne postavená. Táto monumentálna stavba, ktorá so sebou nesie pozostatky nedávnej histórie, pripadla v deväťdesiatych rokoch 20. storočia pod správu nemeckej vlády.
V roku 2008 boli odsúhlasené plány na rekonštrukciu a vybudovanie ubytovne pre 3 000 ľudí a kultúrne zariadenia pre turistov. Jeden z členov miestneho zastupiteľstva, Kerstin Kassner, prirovnal Proru ku karibskej pláži a podľa toho dostala pomenovanie „nemecký Karibik".
V súčasnosti sú pre turistov sprístupnené priestory dokumentárneho centra a múzea, v ktorom sa nachádza aj maketa pobrežia s kompletnými piatimi blokmi.
