Keď je náš strach väčší ako medveď sám – časť I.

Keď je náš strach väčší ako medveď sám – časť I.

Na Slovensku máme toľko odborníkov na medvede ako trénerov po prehratom hokejovom zápase...

Problematike medveďov na Slovensku sa venujem od roku 2019, kedy bola zastrelená medvedica Ingrid v Liptovskej Kokave. Zanechala po sebe dve mláďatá, ktoré sa doteraz nachádzajú v ZOO Bojnice.

Pozorne načúvam ľuďom žijúcich v oblastiach s výskytom medveďa hnedého aj odbornej verejnosti. Štátnej ochrane prírody SR, poľovníkom, ochranárom, turistom,  včelárom, chovateľom hospodárskych zvierat, ovocinárom...  a študujem dostupné materiály.

Nasledujúci text preto bude zhrnutím všetkých dostupných informácií, ktoré verím pomôžu aj vám s utvorením si mienky o medveďoch.

Medveď hnedý je odjakživa súčasťou Karpatskej divočiny a vždy bol v našich horách prítomný. V súčasnosti má priaznivé podmienky pre život a jeho populácia sa môže zvyšovať. Zároveň je aj chráneným druhom podľa európskej aj slovenskej legislatívy. Z toho dôvodu bol v roku 2016 vypracovaný dokument „ Program starostlivosti o medveďa hnedého (Ursus Arctos) na Slovensku“. [1]

Ľudia majú z medveďa prirodzený strach. Pochopiteľne. Náš strach vychádza aj z toho, že pri strete s medveďom nevieme ako sa správať. Mienku veľmi ovplyvňujú aj informácie cez sociálne siete, rôzne správy a neodborné debaty.

Každopádne, medveď hnedý je šelma a obozretnosť a prevencia je kľúčová. Aj napriek opatreniam smerujúcim predchádzaniu nebezpečným stretom, môže k nemu dôjsť. Prioritou osvety musia byť  najviac dotknuté skupiny obyvateľstva. Predovšetkým poľovníci, lesníci, turisti a chovatelia hospodárskych zvierat. Je dôležité vysvetľovať ako sa pohybovať v horách s výskytom medveďa a ako sa správať v prípade, že k stretu s medveďom dôjde.

Prečo je chránený:

Medveď bol v 20. storočí takmer vyhubený. Z toho dôvodu celoročná ochrana medveďa hnedého na území Slovenska bola zavedená ešte v roku 1932. Vtedajší ochrancovia prírody, väčšinou zamestnanci v rámci lesníctva a poľovníctva, pristúpili k jeho ochrane za účelom zachovania tejto veľkej šelmy na Slovensku.

Málo, veľa, akurát?

Prvé presné určenie reálnej početnosti medveďa priniesla v roku 2014 práca profesora Pauleho z Technickej univerzity vo Zvolene, ktorý na základe genetického výskumu určil početnosť medvedej populácie na Slovensku na jarný stav 1 256 jedincov +- 235 jedincov.  Popritom boli publikované Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR aj odhady stavov v Zelenej správe.  Za rok 2012 bol odhadovaný stav 2080 ks, za rok 2013 sa uvádzal odhadovaný stav na 2069 ks a za rok 2014 bol  odhad 2062 ks.

V roku 2023 Štátna ochrana prírody SR zverejnila štúdiu zameranú na odhad početnosti medveďa hnedého na Slovensku. Vedci z Univerzity Karlovej a Českej zemědělskej univerzity vyslovili hypotézu, na základe výsledkov vzoriek analýz DNA, že veľkosť populácie tejto šelmy na Slovensku je 1056 jedincov +- 219  jedincov.  Najväčšiu populáciu medveďa identifikovali v Chránenej krajinnej oblasti Poľana, kde sa preukázala populácia 278 jedincov.  

Podľa porovnania sčítania odhadu profesora Pauleho z roku 2014  a českých odborníkov z roku 2023, na základe tej istej metodiky, vychádza, že početnosť medveďa na Slovensku je približne rovnaký, resp. mierne vyšší. Je pozoruhodné, že v roku 2021 vykazuje  Národne lesnícke centrum NLC skokovitý odhad za to isté obdobie až na 2 997 ks. Tento odhad nie je bližšie zdôvodnený a rozhodne sa nedá porovnávať s výsledkami hypotéz podľa analýz DNA.

Prekvapuje ma, že aj odborná verejnosť, sa necháva vtiahnuť do porovnávania úplne odlišných metód určovania početnosti medveďa a na základe toho požadovať mohutné regulácie a odstrel trofejných medveďov, a to za poplatok a ponuku zahraničným poľovníkom. Poďme ďalej.

Plocha na Slovensku, ktoré je pre výskyt medveďa historicky prirodzené sa nachádza najmä v biotopoch Území európskeho významu (tabuľka 1). V týchto lokalitách je aj prioritne chránený. Zaujímavosťou je, že najjužnejším a najzápadnejším výskytom medveďa bola v roku 2021 preukázaná prítomnosť samca v okolí mesta Svätý Jur.

(zdroj: Štúdia "Odhad velikosti populace medvěda hnědého (Ursus arctos) na Slovensku analýzou DNA")

Denne medveď prejde 3 – 8 km, maximálne 22 km. Sú známe prípady, kedy sa medveď vrátil na svoje pôvodné miesto aj desiatky kilometrov. Plocha na Slovensku, ktoré je pre výskyt medveďa historicky prirodzené sa nachádza najmä v biotopoch Území európskeho významu   (tabuľka 1). V týchto lokalitách je aj prioritne chránený.

Pravdepodobný nárast populácie veľkých mäsožravcov bol aj predmetom zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo z 26. a 27. júna 2023. Dúfam, že výsledkom budú pragmatické opatrenia a nie mechanická regulácia.

Je nevyhnutné zlepšiť kompenzácie poľnohospodárom za spôsobené škody, ale aj preplácanie výdavkov na realizáciu preventívnych opatrení.

Napáchané škody

Donedávna neexistovala jednotná databáza škôd spôsobených medveďom.  V súčasnosti Štátna ochrana prírody SR vedie už aj databázu škôd spôsobených určenými živočíchmi, ktoré nie sú predmetom komisionálneho prešetrenia a má o nich vedomosť a je umožnené zo strany poškodeného ich aj preveriť.

V praxi sa to však ukazuje ako pomerne značný problém. Poukazuje to na nedostatočnú informovanosť chovateľov hospodárskych zvierat, včelárov, pestovateľov poľnohospodárskych plodín, ovocných drevín, poľovníkov, lesníkov, ako aj nezáujem o nahlasovanie týchto škôd. Ako jednu z príčin všetci zainteresovaní uvádzajú, že pri komisionálne neprešetrených škodách nie je poskytovaná kompenzácia. Mnohé škody nie sú nahlasované aj z dôvodu, že samotní zasiahnutí si uvedomujú, že nemali adekvátne opatrenia, bez realizácie ktorých nemajú nárok na kompenzáciu.

Tento faktor je nevyhnutné zásadným spôsobom odstrániť. Zdroj financovania je dostupný. Musí sa zlepšiť dostupnosť finančnej podpory na vybudovanie  účinných opatrení preventívnych opatrení na zabránenie škôd spôsobených medveďom hnedým. Najrýchlejší a najoperatívnejší je na to určený Environmentálny fond. Aj kvôli tomu sa nedávno menil zákon. Je potrebné veľmi rýchlo upraviť rozsah oprávnených žiadateľov a nastaviť podmienky tak, aby mohli peniaze čerpať aj SHR - samostatne hospodáriaci roľník, aj fyzické osoby, či už priamo, alebo cez Štátnu ochranu prírody SR. Nemôže štát nakladať na plecia týmto ľuďom povinnosti vyplývajúce z Programu starostlivosti o medveďa. Potom sa nemôžeme čudovať, že ľudia nedokážu akceptovať potreby a požiadavky ochrany prírody!

Účinná realizácia preventívnych opatrení a ich funkčnosť je totiž podmienkou na poskytnutie náhrady škody a taktiež na zamedzenie neželaných stretov s medveďmi. 

Najviac usmrtených alebo zranených zvierat, resp. zničených alebo poškodených zariadení a objektov medveďom hnedým sa vyskytuje v Žilinskom kraji. Medveď hnedý pri útoku na menšie hospodárske zvieratá (ovce, kozy) využíva na ich usmrtenie najmä svoju silu. Obeť si dokáže efektne prichytiť labami a v kombinácii so záhryzom do krku alebo hlavy ich usmrtí. Ak došlo ku konzumácii koristi, najčastejšie býva vyhryzená oblasť lopatiek, rebier, ako aj vnútorností. V prípade ich okamžitého neskonzumovania, medveď  si ich odťahuje a zahrabáva pod lesnú hrabanku, na ktorú zvykne navŕšiť aj tenšie konáre. K takto odloženej koristi sa môže vracať až kým ju úplne neskonzumuje. Hospodárske zvieratá sú ľahkou korisťou a ak nie sú realizované dôsledné opatrenia, medveď sa na miesto činu určite vráti.

Medveď dokáže zničiť včelstvo aj  včeliu matku.  Včely produkujú pre neho veľmi energeticky hodnotný zdroj potravy vo forme lariev a medu. Správne nastavené elektrické ohradníky dokážu úplne eliminovať škody páchané medveďom.

V niektorých lokalitách stredného Slovenska dochádza najmä v čase dozrievania poľnohospodárskych plodín k lokálnemu zvýšeniu hustoty medveďov. Škody vznikajú na poľnohospodárskych plodinách  - kukurici, obilninách, hrachu, zemiakov a pod. Špecifické škody medveď spôsobuje na ovocných stromoch. V snahe dostať sa k vyššie rastúcim plodom medvede vyliezajú na stromy, ktoré poškodia.

Ako sa teda správať pri strete s medveďmi a aké opatrenia navrhujeme, aby sme sa na Slovensku nebáli chodiť do hory? To si môžete prečítať v nasledujúcom blogu.

[1] Dôvodov pre jeho spracovanie bolo niekoľko. Potreba zosúladenia ochrany a manažmentu s národnou a európskou legislatívou pre zachovanie trvalo-udržateľnej  populácie, návrh monitoringu a mapovania tejto šelmy, požiadavka na riešenie problematiky škôd spôsobených medveďom na včelstvách, poľnohospodárskych plodinách, ovocných a lesných stromoch, hospodárskych zvieratách, majetku a v neposlednom rade na zdraví občanov. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že medveď bol častejšie videný v poľovných revíroch, a tým sa znásobili požiadavky na jeho odlov. A tiež vyriešenie problematiky zásahu do populácie medveďa na Slovensku.