Každý nastupujúci minister životného prostredia začína svoju agendu sľubom, že nová zonácia bude schválená za jeho éry. Pekné, len niekedy šokujúce. Najmenej už 10 rokov sa hovorí novej zonácii TANAPu. Aj nový pán minister sa nechal počuť o jeho predstave, ako by to mohlo fungovať. Princíp, nech sa dohodnú lesníci s ochranármi, vlastníci a developeri a keď sa dohodnú, tak potom sa to nejakým spôsobom spíše a vyhlási sa zonácia, aby boli všetci spokojní. Pán minister chce byť Pilátom nad osudom Tatier?
Zonácia je v svojej podstate koncepciou užívania Tatier. Každá aktivita, ktorá sa bude môcť na jej základe na území vykonávať, má nejaký dopad na životné prostredie, následne na ľudí, zdravie , životy i majetok. V neposlednom rade aj na zamestnanosť, cestovný ruch a všetko to okolo, čo by mohli Tatry ponúknuť. Komu vyhovuje stav chaosu? Stav, ktorý sa tu umelo a mám pocit už úmyselne dlhodobo živí, namiesto toho, aby sme naozaj zobrali rozum do hrsti a aby sa začali využívať a používať všetky legislatívne nástroje? Nie sú až také zlé, ako sa o nich hovorí. Keď sa nimi budeme riadiť, tak do roka môžeme mať zonáciu TANAPu .
V súčasnosti v niektorých častiach TANAPu sa umožňujú činnosti , ktoré majú za následok pomaly nezvratné procesy na genofonde Tatier. Práve preto je potrebné určiť jasné pravidlá. Zonácia bude vplývať na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.
Čím ďalej budeme živiť filozofiu zonácie ako trhacieho kalendára, o to viac robíme veľké škody a službu nezákonnosti. Víchrica, ani mohutné lejaky nie sú hrozbou Tatier. Najväčším nepriateľom je bezohľadnosť ľudí a dešpekt k prírodným zákonitostiam. Príkladom toho je vyhorený Eurocamp, pohyb ľudí mimo vyznačené chodníky, pohyb ľudí po tatranských končiaroch v čase, kedy tam má byť pokoj , kedy je vyčlenená doba pre prírodu, aby si oddýchla, aby sa spamätala , aby si dokázal nájsť druh druha, aby sa rozmnožovala a v rovnováhe s týmto všetkým nám mohla ponúkať svoje krásy.
Takže, ako na to? Myslím si, že súčasný proces spracovania i prerokovávania návrhu zonácie je v rozpore s našou legislatívou. Zonácia má charakter strategického dokumentu a v kombinácii s inými dokumentmi alebo činnosťami bude mať významný vplyv na územie patriace do európskej sústavy chránených území. To, že sa zonácia vyhlasuje Vyhláškou, neznamená, že je materiálom čisto legislatívnej povahy. Vzhľadom na význam Tatier, možno uvažovať aj nad tým, že ide o strategické rozhodovanie s celoštátnym dopadom.
Preto by malo byť povinnosťou ministerstva životného prostredia, pred spracovaním legislatívneho predpisu, vykonať zisťovacie konanie o posudzovaní strategického dokumentu podľa zákona 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Následne by mohla prípadne zonáciu schvaľovať vláda SR.
Nie lesníci, ale práve ministerstvo životného prostredia je príslušným orgánom na spracovanie a prerokovanie návrhu zonácie. Nikomu nesmie byť ubraté právo sa k dokumentu vyjadriť a vznášať pripomienky a námietky. Vlastníci, samosprávy, každý jeden občan tejto krajiny, ktorý má záujem a cíti sa byť zainteresovanou osobou do celého procesu musia mať možnosť k navrhovanému dokumentu vyjadriť sa a vznášať pripomienky riadnou cestou. Od doby príprav prvých návrhov zonácie, Slovensko prijalo viacero zákonov, ktoré sme povinní rešpektovať.
Čím dlhšie bude trvať táto agónia „rokovaní", tým sa viac nahráva rabovaniu prírody, využívaniu Tatier pre osobný prospech skupín i jednotlivcov. Stačí, keď sa pozrieme na vyklčované bývalé lesné porasty, organizovanie ohňostrojov v chránených územiach a predstavy tvrdých extenzívnych turistických atrakcií v Tatrách.
Zastavme túto rabovačku, vyzývam k zodpovednosti voči našej krajine, voči prírodnému dedičstvu, ktoré máme právo užívať, nie však využívať, a ktoré sme povinní ponechať ďalším generáciám minimálne v takom stave ako sme ho dostali, ak nie v lepšom.
