V ruke drží obrázok. Obyčajný kus papiera, na ktorom je jednoduchá detská kresba: slniečko. Žiarivá žltá ostro kontrastuje s belobou plachty, jasné modré oči a veselý úsmev slniečka pôsobia akosi nepatrične v tomto prostredí.
Ten obrázok je pre ženu zrejme dôležitý. Natoľko dôležitý, že si ho vzala so sebou. Dáva jej pocit prítomnosti toho, kto to nakreslil a pomáha jej vyrovnať sa s nemocničným prostredím, s chorobou. Ten niekto je s ňou - sprítomnený v kresbičke.
Iná situácia: keď mojej príbuznej tragicky zahynul manžel a ona ostala sama s dvoma deťmi, povedala mi nezabudnuteľnú vetu: "Keby nebolo tých detí, nemám dôvod vstať ráno z postele." Vedomie, že sa musí postarať o deti, jej pomohlo prekonať tie prvé najťažšie dni. Mala niekoho, kto ju potreboval - a to ju držalo v tých ťažkých chvíľach nad vodou.
To, čo je dôležité, pochopíme často až v hraničných životných situáciách. Vtedy sa naša hierarchia hodnôt presype, oddelí sa nepodstatné od podstatného a my môžeme vidieť skutočnosť v novom svetle.
Čo je teda naozaj dôležité? Je dôležité mať niekoho, kto by vám v ťažkej chvíli nakreslil slniečko. Kto by bol pre vás tým slniečkom. A tiež je dôležité mať niekoho, kto vás potrebuje. Pre koho ste vy tým slniečkom.
Do nového roka vám prajem, aby ste vo svojej blízkosti našli takých ľudí.
