reklama

Prečo je dobré byť učiteľovi rovnocenným partnerom?

Prednedávnom skupina nespokojných rodičov zverejnila Otvorený list najvyšším predstaviteľom SR, v ktorom upozornila na systémové príčiny súčasného stavu školstva a navrhla niekoľko zásadných riešení. Tu je jedno z nich:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

 Na prvý pohľad to môže znieť ako snaha nás, rodičov, zasahovať do vzdelávania a diktovať si svoje podmienky. Takto to môžu vnímať mnohí učitelia, keďže sa aj oni stretávajú s nátlakom či aroganciou zo strany niektorých rodičov. Podobnú skúsenosť máme aj my zas zo strany niektorých učiteľov. 

 Ale rovnako by sme mohli hovoriť o mnohých vynikajúcich vzťahoch medzi učiteľmi a rodičmi. Toto sú však osobné vzťahy, ktoré závisia od vzájomnej dôvery a aj určitej zručnosti v komunikácii na oboch stranách. Keby to stálo len na tom, v tomto okamihu by sme mohli otázku považovať za zodpovedanú. Ale nie je to tak. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Často sa u nás spomína a obdivuje fínsky model školstva. Prečo tam vzťah učiteľ-rodič-žiak funguje dobre? V prvom rade preto, lebo v minulosti sa našiel “osvietený” minister, ktorý maximum rozhodovacích právomocí o obsahu, formách vzdelávania a vyučovaní presunul na trojicu učiteľ-rodič-žiak. Takýto ťah si vyžadoval obrovskú dávku dôvery v učiteľov, rodičov a žiakov, že svoje právomoci využijú múdro v prospech kvalitnejšieho vzdelávania. 

 A výsledok hovorí, že dôvera sa vyplatila. Ukázalo sa, že ak učiteľ nie je pod tlakom riaditeľa školy, ministerských inštitúcii a najmä pod tlakom množstva záväzkov v podobe učebných plánov, časových harmonogramov, nezmyselnej byrokracie, teda ak nie zavalený povinnosťami, ktoré si vyžadujú nadľudské výkony, je schopný komunikovať s rodičom i so žiakom ako rovnocenný partner. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Nežiadame ministerstvo školstva, aby učiteľom k doterajším tisícom noriem a povinností pridalo ďalšiu povinnosť navyše - povinne komunikovať s rodičom a žiakom s rešpektom, byť ústretový a hľadať s nimi konsenzus. Takáto direktíva rozhodne nezlepší vzťahy, naopak. Dobré vzťahy sa predpísať, alebo prikázať, nedajú. Dobré vzťahy dokážu tvoriť len samostatní zrelí jedinci. Ak ktorýkoľvek vo vzťahu má obmedzenú suverenitu vystupovať ako nezávislý jedinec, nemôže nakladať so svojou dôverou a budovať dobrý vzťah. 

 Ani medzi učiteľom a štátom nie je dobrý vzťah. Štát mu neverí, že je schopný samostatne bez podrobného manuálu sprevádzať deti pri vzdelávaní. Nemá teda učiteľa za samostatného zodpovedného zrelého jedinca. A to ani napriek požadovanému vysokoškolskému vzdelaniu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Štát ale neverí ani rodičovi. Zákonom ho núti pod hrozbou represie, aby svoje deti doviedol do školy. Neverí, že mu na vzdelaní jeho dieťaťa záleží a že by to aj bez zákonnej povinnosti dobrovoľne urobil. Má ho za nesamostatného, nezodpovedného, nedôveryhodného. Štát mu neverí ani v prípade, keď sa rozhodne učiť svoje deti doma sám. Preto mu ukladá povinnosť s dieťaťom chodiť každý polrok na preskúšanie. 

 Štát neverí ani deťom. Keby nemali povinné predmety a učivo, keby ich nedal kontrolovať, deti by podľa neho zostali negramotné a vyrástli by z nich lumpovia. 

 Prečo teda vzťah učiteľ-rodič-žiak nefunguje dobre? Lebo systém, ktorý nastavil štát, zasieva nedôveru voči nim i medzi nich. Zdôvodňuje to niekoľkými príkladmi zlyhania učiteľov, rodičov i žiakov a ospravedlňuje tak v podstate plošné opatrenia ako princíp kolektívnej viny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Nemyslíme si, že to spáchali súčasní politici. Spáchali to panovníci 18. a 19. storočia, ktorí v tom čase, v čase poddanstva, prikázali zákonom povinne chodiť do školy. A napriek tomu, že poddanstvo bolo v 19. storočí zrušené, povinná školská dochádzka zostala. Ba ani ratifikácia Dohovorov o právach dieťaťa a ľudských právach nebola dôvodom jej zrušenia. Ba navyše, každým desaťročím pribúdalo ďalšie povinné učivo, v roku 1976 nová vzdelávacia sústava ešte viac zavalila učiteľov, rodičov i žiakov neúnosným množstvom učiva. Vtedajší politici sa nikoho na nič nepýtali - rozhodli. Takisto postkomunistickí politici to zásadne nezmenili za ďalších 30 rokov. Nevyvinuli ani len inciatívu, aby to zmenili. 

 Vyvíjame ju teda my, pretože kto iný ju má vyvinúť, ak nie my, rodičia? Učitelia sa boja, sú zamestnancami štátu, nebudú riskovať svoje zamestnanie. Deti? Kto by si ich vypočul? Je to na nás. 

 Nechceme diktovať nikomu nič, chceme pre všetkých zúčastnených voľnejšie ruky, aby mohli s nami a my s nimi komunikovať ako rovnocenní suverénni partneri. Nechceme byť viac poddanými štátnych úradníkov a nechceme ani, aby nimi boli učitelia a žiaci. Chceme, aby štát nebol dozorcom, ale partnerom, ktorý bude hájiť celospoločenské záujmy, keďže od toho tu je. 

 Chceme, aby vzťahy v školskom prostredí fungovali na princípoch vzájomného rešpektu, ústretovosti a spolupráce v trojuholníku vzťahov rodič - učiteľ - žiak.

 V prílohe pripájame aj víziu Slobodný vzdelávací trh, kde je návrh, ako by mohla fungovať tzv. horizontálne decentralizovaná samospráva škôl práve na princípe rovnocenného partnerstva.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Tu je Otvorený list rodičov v plnom znení a skrátená vízia Slobodný vzdelávací trh: 

http://lacademy.sk/otvoreny-list-rodicov-2020/

https://drive.google.com/file/d/1DGQNn8tyGXha24kJzYhlNpZQqetGlFuA/view?fbclid=IwAR2q0ttB_pYTj7OE_xM_RMxP3mrznFWqAtbGYTawYT8NwD-1kTUZdyA4qv4

 

Anton Adamčík

Anton Adamčík

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Anton Adamčík je vyštudovaný pedagóg pre 1. st. ZŠ s 5-ročnou praxou. Je autorom experimentálneho projektu Škola hrou v Banskej Bystrici (1993). Dlhodobo sa venuje problematike vzdelávania. Súčasný systém školstva podľa neho slúži iba záujmom štátu, nie občanom. Záujmy dieťaťa, rodičov, učiteľov, zamestnávateľov i verejnosti ignoruje. Hierarchický systém bráni rovnocennému dialógu a vytvára priestor pre šikanu. Už pred 25 rokmi vypracoval koncept vzdelávacieho systému, ktorý mal výrazne znížiť právomoci štátu a postaviť voči nemu ako rovnocenné subjekty deti, rodičov, učiteľov, zamestnávateľov, výskum, umenie, verejnosť. V súčasnosti pracuje ako reportér TV JOJ na Slovensku. Popri tom sa angažuje v propagácii a presadzovaní slobodných škôl typu Sudbury valley school a trhovému vzdelávaciemu systému. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu