Zatiaľ čo v malebných Starých Horách sa tráva ešte zelenie, o kúsok vyššie je cítiť pravú októbrovú atmosféru.
Zoschnuté steblá trávy už dávno spia, postupne sa k ním pridávajú aj suché listy bukov...
...ale aj mladé, no pevné jarabiny, zvyknuté na drsné horské podmienky.
Osamelý holý ker na Majerovej skale (1283 m.n.m.), jasne dáva vedieť, že teplé letné dni tu už nemajú svoje miesto.
Ešte pohľad zo skaly za horiznost či "léto mládí" náhodou ešte vidieť, no leto je už dávno odviate chladným severákom za hranicami.
Jeden z posledných vzbúrencov nesie príznačné meno - jesienka obyčajná.
Za siedmimi horami, za siedmimi dolinami...
Ani nebolo treba toľko námahy a už vidieť spoza plazivej hmly predvrchol Krížnej - Líšku (1445 m.n.m.)...
...na ktorej sa život zastavuje len sporadicky, na pár mesiacov až do prvej väčšej snehovej pokrývky, kedy sa ľudia začnú oddávať zimným radovánkam.
Niečo sa však len tak skoro neprebudí. Požiarom zničená vrcholová stanica, už neexistujúcej lanovky na Líšku je toho príkladom.
Pochmúrne tmavé oblaky, nekonečné hôľne pláne, drsnosť severáku - nálada ako vystrihnutá z klipu k piesni Frozen .
Krížna (1574 m.n.m.)
Na severe hmla objíma hlavný hrebeň Veľkej Fatry s jej najvyšším vrcholom - Ostredkom (1592 m.n.m.)
Na juhu snová veľkofatranská krajina s ťažkými mrakmi, pomedzi ktoré sa predierajú, nie hrejivé, ale "zubaté" slnečné lúče.
Pohľad na hodinky a mierne šero dáva jasne najavo, že nastáva čas pozvoľného predbúdzania zo sna, no príroda, ktorá mi doteraz robila spoločnosť a bdela pri mne, ostáva tíško snívať ďalej...
