tony antoniaci
zrána v meste
Ticho ruší hlásenie staničného rozhlasu, pri peróne za moment počuť buchot oceľových kolies, prázdnym námestím sa ozýva narážanie podrážok do zámkovej dlažby a z depa vychádza prvá ranná električka.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
INÉNIEČO
tony antoniaci
spoza spiacich smrečín
Vstupom do horskej smrečiny sa v momente mení svet. Nepríjemný hluk mesta a industrálie strieda šum vetra preháňajúceho sa pomedzi ihličie. Zľava prebehne jašterica, sprava neveľká črieda sŕn. Z hustého čučoriedkového krovia sleduje moje kroky líška. Pomaly sa stmieva. Pýta si to poriadnu "štipku" odvahy.
tony antoniaci
(ne)namaľované zátišia
Nemám rád, keď niekto povie, že pekne maľujem, pretože to nie je pravda. Nikdy som nevedel a ani neviem. Ak dám čiernu temperku do ruky trojmesačnému dieťaťu, určite vytvorí krajší obraz, napríklad na stene, než ja so štetcom na plátne. Nuž čo, kdo umí, umí, kdo neumí, čumí :-(
tony antoniaci
čaro horského priestoru
Milujem hory a ich krásu, ktorej nemôže konkurovať žiadne more, oceán ani mesto. Ich svet absolútneho pokoja, krištálovej čistoty vzduchu, mohutného majestátneho priestoru, kde môžem počas každého výstupu načúvať tlkotu srdca prírody. Milujem, keď najkrajším snímkam môžem vdýchnúť zárodok nového rozmeru, znásobenia jedinečnej atmosféry horského priestoru farebnosťou snov. Tak som spravil i teraz s najkrajšími horstvami nielen Slovenska, ktoré som doposiaľ navštívil.
tony antoniaci
v lone hôr, v objatí oblakov
Keď sa krajina zahalí do hustých bielych chumáčov so sivým nádychom, či jemného závoja hmly vznášajúcej sa nad zemou, stráca svoj zvyčajný ráz a mení sa na mystický svet ničoho. Na jesenný svet ticha a pokoja, kde počuť iba tlkot srdca matky prírody.
