Charakteristické je roztrieštenosťou priestoru, s množstvom prvkov vytvárajúcich chaos a napokon povrchové parkovisko v mieste, kadiaľ roky dozadu viedla cesta k frekventovanej križovatke.
Nad replikami bazírujem; sklenené kocky chce málokto. Azda výraznejší prienik medzi návrhmi T-studia z Ríma a architektov Šimkoviča, Meliša, Michalka, Langa, Valla so Sadovským a pôvodnou Vydricou, by bolo to, čo mohlo, nielen mňa uspokojiť. Iniciatíva vytvoriť ideové obrázky s historickými domami a synagógou pod hradom prišla v januári toho roku. Myšlienky som sa chytil okamžite; žiadna takáto vizualizácia totiž donedávna nejestvovala. Aj preto, že ja sám vediem vnútorný boj medzi architektúrou historizujúcou, ktorú väčšmi preferuje verejnosť a architektúrou modernou, zaujímal ma výsledok.
Na začiatku je reklamný pútač s lákavou ponukou. Bývanie v intímnej lokalite v priamom dotyku s prírodou, prekrásnymi zákutiami, scenériami, početnými príležitosťami na aktívne i pasívne vyžitie a občianskou vybavenosťou na vysokej úrovni. To všetko iba 15 minút od centra Bratislavy!
"Bratislavu niektorí ľudia nazývajú aj Autoslavou. To, že je v hlavnom meste priveľa áut, pociťuje každý, kto chce zaparkovať."
Letný oddych, ale najmä letné nákupy. A parkovanie zadarmo.
Zhruba pred rokom sa mi do uší dostal jeden závažný fakt. Vraj krivdím radnici. Teda, aby som bol presný, nekrivdím ani tak budove, tej je to v podstate jedno a krivdiť Primaciálnemu palácu, to by som sa rozhodne nedovolil. Krivdil som skôr obsahu. Vyjadril som s ním totižto istý nesúhlas, čo sa stretlo s nevôľou. Jeden z radných, navyše, vyjadril ľútosť nad tým, že sa priatelím s negatívnymi konštatovaniami a mal by som s tým niečo robiť. Napríklad pochváliť.
rozložená na úpätí posledných výbežkoch Malých Karpát a na okraji Podunajskej nížiny, z jednej strany ovenčená vínnou révou, z druhej strany objímaná Dunajom, leží tisícročná... Týmito slovami som začínal pred rokom svoju prvú virtuálnu prechádzku socialistickou, súčasnou Bratislavou, ako aj veľkou budúcnosťou nám tak drahého hlavného mesta, už nesocialistického Slovenska, podobne ako hrdo ju začínala aj obrázková publikácia z roku 1970. Dnešná Bratislava zažíva po desaťročiach ďalšiu etapu zatierania histórie. Načúva a zároveň sa vysmieva obyvateľom, ktorí je skutočne majú/mali v láske a chceli by ju vidieť naozaj takú krásnu ako ju vidieť v propagačných materiáloch. O to viac načúva druhú, omnoho silnejšiu kôpku a jej potrebám výstavby nových polyfunkčných objektov a obchodno - zábavno - nákupno - oddychovo - relaxačno - športovo - admninistratívno - promenádno - au/parkových centier na strategických miestach. Ja ju zatiaľ ešte rád mám a preto som sa po roku vybral na druhú vychádzku jej malým, no o to, prinajmenšom v minulosti, útulnejším centrom.
Hlavné mesto zažíva v poslednom období veľký stavebný boom, ktorého súčasťou je výstavba predovšetkým výškových budov, občas nie veľmi architektonicky vydarených a nie vždy práve na najvhodnejšom mieste.
Malebne rozložená na úpätí posledných výbežkoch Malých Karpát a na okraji Podunajskej nížiny, z jednej strany ovenčená vínnou révou, z druhej strany objímaná Dunajom, leží takmer tisícročná, ale predsa stále mladá krásavica - Bratislava. Každé obdobie zanechalo v meste svoje stopy, no najväčšmi zmenilo jeho tvár posledných 25 rokov budovania socializmu. Urýchlila sa urbanistická výstavba na úroveň moderného veľkomesta, preto súčasnú Bratislavu charakterizuje veľké množstvo novostavieb, ale i demolácií. Je to nevyhnutné, keď má z Bratislavy vyrásť dôstojné sídlo, centrum, ktoré skĺbi staré s novým do harmonického celku. Nová Bratislava neustále rastie predovšetkým sídliskami. Všetky sú naplnené radostnou atmosférou hrajúcich sa detí. To je len niekoľko úryvkov z obrázkovej publikácie z roku 1970, ktorá mi vypadla pri prehrabávaní sa v babičkinej starej skrini a prostredníctvom ktorej chceli jej autori a vtedajší primátor prejaviť lásku, úctu a hold slávnej histórii, ako aj veľkej budúcnosti nám tak drahého hlavného mesta socialistického Slovenska :-) Nuž nazrite a virtuálne sa prejdite v nej a porovnajte čo pribudlo, ubudlo či zmenilo svoje kontúry v samom srdc
Čo tým chcem povedať? Že nechodím do obchodu, ale chodím do shopping centra. Nepijem džús, ale pijem drink. Neviem povedať prepáč, ale poviem sorry. A pred domom mi nepostavia vežu, ale postavia tower. Že vraj lepšie to znie. Možno. Možno v budúcnosti... Veď kto by povedal, že kniha nie je pôvodom slovko slovenské.
Včera sa objavila správa o schválení pozemkov pre výstavbu predajni potravín Lidl v bratislavskej Karloves Vsi, napriek tomu, že drvivá väčšina občanov s jeho výstavbou na tomto mieste nesúhlasí. Výstavba si vyžiada výrub množstva stromov a koniec koncov zvýšenie hladinu hluku a smogu, čo je však paradoxné, pretože pre práve tento dôvod nebude zatrolejovaná, laicky povedané, nedostavaná otočka trolejbusov pri Riviéra v Karlovej Vsi.
Priecestie Ivanská cesta - Vrakuňsnká cesta - Trnavská cesta je snáď najnebezpečnejšie železničné priecestie v Bratislave, obvzlášť pre chodcov a cyklistov.
