malokarpatské zvuky jesene

Jeseň na horách je slasť. Je omnoho krajšia než jar alebo leto. Pri stúpaní do svahu nesteká z tela pot, muchy strácajú vábničku a miesto horúčavy hladí tvár svieži chladný vietor. Októbrové dni sú síce kratšie, no o to svetlejšie, pestrejšie a krajšie. Je to jediné obdobie, kedy mám listnaté lesy radšej než ihličnaté, preto som tentoraz vymenil Tatry-Fatry za najzápadnejší cíp Karpát - Malé Karpaty. (Báborská a Čierna skala)

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (37)

0

^Záhorie

Ranný dážď opúšťa územie Záhoria a silný severný vietor odháňa posledné mraky. Vychádzajúce slnko vytvára jasný začiatok ďalšieho jesenného dňa.

Nočné zrážky očistili vzduch od všetkého nečistého. Nadýchnuť sa; to je zážitok. Krajina rozvoniava čerstvosťou a hýri farbami.

1

^{pohľad z Báborskej}^{(542 m. n. m.)}^{na Záhorie a Pohanskú}^{(495 m. n. m.)}

2

^{v lesoch za rázcestím Mon Repos}

Lesy pôsobia jednoduchosťou a tichosťou. Iba zvuk splašených sŕn a svištiacich listov. Červená značka strieda futuristickosť jesennej prírody zelenými obrázkami karpatských lúčin.

3

^{Amonova lúka}

5

Prečo sa Čierna skala nazvýva čiernou, keď je biela je dobrá otázka, ale zodpoviem aspoň to, čo viem. A síce, na vrchol vedie nádherne napriamenou bukovou alejou cesta označnená žltou značkou.

Perla Malých Karprát - tak bola prezývaná skala v minulosti. "Prečo" je zlá otázka. Odpoveď pozná každý kto je schopný vidieť i cítiť čaro horského priestoru.