Postupne sa pridal prvý, druhý, tretí... viac ich počas výstupu na prvú chatu určite nebolo. Pustá a tichá lesná krajina priamo nad Vrútkami je pre okolie Kľačianskej Magury príznačná.
Keď sa slnko pomaly ukladá na spánok, všetko vôkol sa mení na krajinu ako vyšitú pre Janka a Marienku. Poniže rozprestretým hustým malinovým krovím potácajúci sa medveď. Vo vzduchu cítiť práve vychádzajúce vlčie svorky. Ticho pretína tajomné húkanie nočných vtákov.
Začína noc, aby zas mohlo byť raz ráno.


Ráno chladné, na prvý pohľad možno kúsok romantické. Vietor máva steblami tráv aj osamotenými poslednými stromami nad hornou hranicou lesa. Lesy poniže hlasno svištia. Od Turčianskej kotliny prichádza dážď.

Hrebeň obchádza búrka svojím južným okrajom a dážď s asistenciou víchrice pomaly ustáva. Pomedzi oblaky opäť presvitá slnko a sľubuje nezabudnuteľnú, niekoľko desiatok kilometrov dlhú hrebeňovú cez vrcholy ako Malý a Veľký Kriváň, začiatočný Suchý, lúčny Stoh i jeho opak, Veľký Rozsutec .

Malý Kriváň 1670,9 m. n. m.

sedlo Bublen 1510,0 m. n. m.

Veľký Kriváň 1708,7 m. n. m.


Veľký Rozsutec 1609,7 m. n. m.

Poludňový grúň 1460,0 m. n. m., Veľký Rozsutec 1609,7 m. n. m., Stoh 1607,4 m. n. m.

na vrchole Veľkého Fatranského Kriváňa vo výške 1709 metrov nad morom
Jedno veľké ďakujem patrí tým, no najmä tým dvom, čo so mnou vydržali. Im aj venujem týchto pár slov a fotografií, keď každá z nich prebúdza vo vnútri spomienku.


Slnko sa pomaly ukladá na spánok a všetko vôkol sa mení na krajinu ako vyšitú pre Janka a Marienku. Ticho opäť raz pretína tajomné húkanie nočných vtákov...