návraty pod poľanu

Bol daždivý deň, keď sme sa za Hriňovou stratili v lesoch a vrčiaca Karosa, vravel som jej rábová, sa začala šplhať na Vrchy. Mal som čerstvých jedenásť, máj a dážď sa menil v sneh. Hustá hmla, z nej vynárajúce sa staré drevenice. Vodič vypol motor. Chvíľu sme stáli uprostred dediny. Viac som nevidel. Vrátil som sa na jeseň. Nie autobusom, nie od Hriňovej, nie so spolužiakmi zo štvrtej triedy, ale od Brezna, rýchlikom Horehroncom, na dvoch kolesách a s rovnakým bláznom ako ja.

tony antoniaci Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny