Atmosféra odchádzajúcej jesene a prichádzajúcej zimy. Atmosféra takmer identická s mojimi myšlienkami, ktorú snáď čoskoro preruší beloba. Ba dúfam, že beloba skutočná, zimná.
V meste bolo clivo, len múrom a stromami lemovaná cesta, ktorá mi nedovoľovala vybočiť z nej. Nevdel som čo, kam. Len tá lavička...
Sadol som a premýšľal...
Sedel som; čierne myšlienky prestávali odolávať tým bielym, presne ako čierne mraky nesúce sa oblohou, ktoré tentoraz stáli na strane slabších.
Hmla aj v snahe nepustiť ma cez seba, boj prehrala. Som sťa "lietajúci tanier", majúci svetlý okamih na dosah.
Temnota odchádza, tikot hodín zvestuje vianočné obdobie radosti a zvony bijú na lepšie časy...
Aj slnečné lúče začínajú spoza brány žmurkať na mňa. Zostáva mi len dostať sa za ňu...
Prekročil som posledný prah jesene a niekoľkotýždňovej cesty clivoty. Začína sa cesta šťastia, na ktorej už nemá miesto smútok, len svetlé okamžiky. Také ako čerstvý sneh.
Život ide ďalej a ja pokračujem s ním...
