Sivých mrakov, zhulkujúcich a dotýkajúcich sa najvyšších vrcholov, či chrbátov je čím ďalej tým viac.
Posledné jasné lúče slnka mi ukazujú na červenkasto sfarbené porasty brusníc, ktoré sa mi doslova núkajú, aby som chuť niektorej z nich mohol ucítiť na jazyku.
Pomaly prichádzam do 2000-metrovej výšky, odkiaľ sa mi spoza žltastých stebielok trávy, ukáže sám kráľ - Kriváň.
Zatiaľ čo Podtatranskú kotlinu zakrýva jemný závoj hmly, nadomnou visí tažký tmavý mrak, vyzerajúci akoby už-už chcel zo seba vypustiť slzy dojatia, vidiac tento krásny kus kraja.
Môj dych preruší hlboký chladný nádych obra, aby opäť odvanul o kúsok leto zo svojích chrbtov ku svojmu koncu.
A veru darí sa. Krajina stráca postupne svoju farebnosť, je stále viac obľúčená ťažkými mrakmi, spoza ktorých už len letmo vykúkajú slnečné lúče.
Sem-tam sa ešte objavia nejaké stopy, dávajúce na vedomie, že tu bolo niečo, čo už pomaly, ale iste odchádza, i čo dokazujú svojou zlatistou farbou; sťa farbou dozrievajúceho obilia.
Od toho momentu ma cestou na vrchol sprevádzajú, už len tmavé chumáče, vytvárajúce dojem, že všade navôkol sú len skaly, skaly a skaly obohatené o slzavú kaluž, nesúcu názov Nižné Terianske pleso.
Ešte hodím spätný pohľad s mapou v ruke určujúc zahaľujúce sa vrcholy ako Krátka veža, či Jamská kopa, urobím pár veľkých krokov...
...a stojím na 2494 metrov nad morom vysokom mieste, ktoré už pred niekoľko sto rokmi ucítilo človeka a stalo sa symbolom Slovákov, čo si pod mušku zobralo vo svojích motívoch poézie štúrovské pokolenie a svoju pozíciu si drží až podnes.
Sadám si na chvíľu pod úbočie vrcholu a kochám sa výhľadom do hlbokej doliny nesúcej názov Zadný Handel s blankytným Krivánskym Zeleným plesom.
Že leto sa stále pokúša vydobiť svoje žezlo, dokazuje svojími lúčmi, ktoré chvíľami skutočne vyhrávajú boj s mrakmi a svietia mi na dlhú cestu hrebeňom, skalnými sutinami, či zlatistými lúkami.
Vôňu odchádzajúceho leta, znásobuje ešte prenikavá vôňa dúšky materinej, žlté steblá trávy, červené lístky brusníc a čučoriedok...
...a na rozlúčku zamáva mne i letu, v slávnostne modrom odetý horec.
