neluxusnosť luxusu

 Minule sme sa prechádzali po meste. Zrazu zatočil doľava do novootvorenej pasáže. Na otázku, kam ide, som dostal pohotovú odpoveď v zmysle, že vraj na wécé. Že nie, on nepotrebuje, iba ho chce vyskúšať. Na chvíľu ponoriť do jemu tak blízkej vône luxusu. Hajzlík, čuduj sa svetu, že nie štvorcového tvaru, ktorému som nevedel prísť na meno. Ba čo viac. Ani na miesto umiestnenia splachovača.

 Prechádzame pasážou. Od ľudoprázdnej reštaurácie zaváňa Jar. Pohľady zákazníkov predajní s handrami, ktorých cena obsahuje prinajmenšom štyri nuly, nie sú o nič príjemnejšie, než beh Václavským námestím v rúchu adamovom. Cítim sa taký nahý. Taký "sedlák", ako zvyknú vravieť poniektorí bratislavskí spoluobčania, ktorí nedovidia na špičky vlastných nôh. Horenos chôdza, hľadiac do slnka, spôsobuje čiastočné oslepnutie mysle.

 Je teplo. Prísun tekutín je veľmi dôležitý. Navrhujem krátke posedenie a oddych v chládku čajovne v podzemí. Negatívna odpoveď, pretože čajovňa vraj nie je cool. Navyše je v nej obyčajný záchod. Presne taký, aký majú doma. Avšak taký, aký doma nemajú sa nachádza v naprotisídliacom, fakt cool podniku. Hlúpučké zízanie, vyvaľovanie očných guliek a pohľadom premeriavanie každého. Či každému a každej.

 Víkendová kultúra v štýle prechádzky leskom veľkého obchodného centra. Veľká riť a pozlátené lodičky u opačného pohlavia. Hnedé nabúchané stehná u chlapov, derúc si nimi svoje medzinožie. Ak nie svaly, vytŕčajúce slipy od Dolce&Gabbana. Kultúra luxusu.


 Predchádzajúce leto vo Švédsku si spolucestujúci neodpustil nablýskané obchodné centrum. Topenie sa v onom svete prežívam celých sedem minút. Nasleduje útek do pár krokov vzdialeného prírodného sveta medzi stromy. Tam sa nik nepohoršuje na gigantickej vyrážke na nose.

 Romantika horskej chaty bez teplej vody, naprostred lesa, ktorého stromy každú noc oblieva dážď nočnej búrky. Lejak, sťaby stekajúci pot a vzdychy nesúce sa izbou, ako hrmenie. Obyčajná pec s ohnivými plameňmi v kúte vyhriatej izby a zvuk praskajúceho dreva. Bežná posteľ so zlomenou nožičkou a spolubývajúci stonajúci od smiechu. Spadnutý uterák pri ceste do spoločnej sprchy. Uvoľnenie. Pohoda. Útržky, voňajúce mi omnoho viac, než bytie v hoteli s maximálnym počtom tých päť vecí za názvom. Päť hviezdičiek je totiž dokonalosť vyúsťujúca do neznesiteľnej nervozity a tŕpnutia nad každou chybou. Pre mňa.