mamina – Miško, hybaj sem! Nechaj dvere, teta chce tiež prejsť... Nonoo... –
mamina – Brý... Je tu voľné? - Pýta sa ma mamina.
JA – No, jasné... -
Miško – Aoooooj, ja som Miško... Aj ty si Miško? - Pozdraví ma a vzápätí mi položí zákernú otázkuJ
JA – Ja? Niee... – Ja sa snažím zodpovedať otázku, no mamina do toho skočí.
mamina – Nechaj uja tak... Prepáčte, my sme takí ukecaní, že Miško. - No ja neviem, to vyzerám fakt tak staro, že mi vyká?L Ach...
Miško – ňo... – Unaví náročnou odpoveďou a pozrie do okna. Električka sa medzi tým pohne. Zazrie ľudí stojacich na zastávke a hneď kladie otázku mamine.
Miško – Mami a tie tety a ujovia pleco nejdú s nami? -
mamina – Oni idú na iný vláčik... Napi sa... Ukáž, naprav si ten rukáv... –
Miško – Nieee... A pleco? –
mamina – Lebo oni bývajú v inom hoteli alebo idú domov na vláčik... –
Miško – Pleco? –
mamina – Lebo oni si vybrali taký čo sa im páčil. Aj my sme si vybrali ten čo sa nám páčil. –
Miško – A pleco sa nám taký páčil? -
mamina – No tak ja neviem... Veď sa tak nepýtaj. Aj tebe sa páčil. –
V električke akurát zahlási zastávku, Miško pohotovo reaguje...
Miško – A pleco... Mami a pleco co tá teta hovolí? -
mamina – Aká bude ďalšia zastávka... –
Miško – Pleco? –
mamina – Aby tety a ujovia vedeli, kde majú výstúpiť... Aj my... –
Miško – Pleco? -
mamina – Lebo idú tiež domov, do hotela. –
Miško – A idú do nášho hotela? -
mamina – Možno, že niektorí áno...
Miško - A pleco, niektolí nejdú do nášho hotela? -
mamina - Oni si vybrali iný, čo sa im páčil... Aha, tam je teta, čo sedí s nami pri stole. –
Miško – Aoooj tetaa! – Skríkne na ňu.
mamina – Mišo! Chceš po zadku?! Čo kričíš... –
Miško sa skľúčene pozrie do okna. Nejakú chvíľu mlčí, no potom sa opäť pýta.
Miško – A elektrlička ide na elektlinu? –
mamina – Hej... –
Miško – Pleco? –
mamina – Lebo nejde na naftu... –
Miško – A pleco? –
mamina – Lebo ide na elektrinu... –
Miško – Plecoo? –
mamina – Lebo nejde na benzín... –
Miško – Pleco? –
mamina – Lebo ideme na elektrinu... –
Miško – My pleco ideme na elektrlinu? –
mamina – Teda nie my... Električka. –
Miško – A pleco elektlička? –
mamina – Lebo nie autobus... –
Miško – A pleco nie autobus? –
mamina – Lebo električka! Preto nie autobus... –
Miško – Pleco? –
mamina – Lebo má elektrický motor. –
Miško – A pleco ma elektricka motol? –
mamina – A pleco by nemala? Šak, aby sa mohla hýbať... –
Miško – Pleco? –
mamina – Aby, sme sa v nej mohli viesť... –
Miško – Pleco? –
mamina – Lebo na to ma električka motor, aby nás mohla odviesť do hotela... –
Miško – A pleco? –
mamina – Lebo nato je električka. –
Miško – Pleco? –
mamina – Bože, mňa porazí... No veď... –
Miško – A pleco ťa porazí? –
mamina – Veď sa furt vypytuješ prečo ma električka taký motor... –
Miško – Pleco? –
mamina – No, čo ja viem?! –
Miško – A pleco.... Pleco ma taký motol? –
mamina – Ach... Aby nerobila špinu. –
Miško – Pleco? –
mamina – Aby tu mohli žiť zvieratká... –
Miško – A pleco? -
mamina – Lebo v lese žijú zvieratká... –
Miško – Pleco? –
mamina – Lebo je im tu dobre. –
Miško – Pleco im tu je doble? –
mamina – Lebo je tu čisto. –
Miško – Pleco tu je čisto? –
mamina – Lebo električka má elektrický motor... –
Miško – A pleco? –
mamina – Lebo je na elektrinu... –
Miško – Pleco je na elektlinu? –
mamina – Už som ti hovorila... Poď, už ideme vystupovať.. Aha aj ujo ide. –
Miško – A pleco... Aoooj ujooo! –
Mamina – No poď už, lebo nestihneme vystúpiť... Pooď! –
