fenomén babka

Chodievam tam pravidelne. Často i s celou rodinkou. Je to akýsi nedeľný obrad. Ich dvere sú otvorené nonstop. Obslúžia ma vždy s úsmevom na tvári. Domov odchádzam neraz aspoň o polovicu ťažší.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (38)

Že je reč o návšteve veľkého obchodného centra? Nie.

Minule som cestoval posledným večerným vlakom. Prišiel som a videl som, že som nevidel. Svetlá v oblokoch už zhasnuté. Hoci aj brána zamknutá, žiaden čas príchodu nie je nevhodný. Dvere sú i tak pre mňa vždy otvorené... Preliezol som bráničku a bežal zabúchať na okno.

S úsmevom ma zaviedla do miestnosti pretkanej rôznymi pachmi a vôňami. Usadila za stôl a nabrala za varešku kapustových halušiek (1 vareška = 1 celý hrniec). Ako inak, výborných. Nemohol som sa ich jednoducho nabažiť.

Plný a spokojný. Chvíľu na to vytiahla z pece ešte obrovský plech s buchtami.
- Na! Daj si ešte buchty! -
- Nie, vďaka, nevládzem. -
- Dobré sa, malinové... -
- Neprosím si už. -
- Tak ako chceš... A ozaj nechceš? -
- Nie. -
- Na! Tu máš buchtu a jedz! -
- Nechcem! -
- Nepyskuj! Dobré sa. -
- Nechcem!!! -
- Tak ja nedbám. Už ako chceš. -
- Dobre. -
- Ale si mohol dať si aspoň kus... -
- Nie. -
- Už ma neser! Sa pozri aká je z teba trlica, žiadna žena ťa takto nebude chcieť. -
- :-) -
- Tak na! Dáš si aspoň kúsok. -
- Nie! -
- Budeš tu sedieť kým ju nezješ! -

Oštiepok, uhorky, cibuľa, pätnásť buchiet, plná taška strukov, štyri kilá zemiakov. Dvoch zajacov som zjednal na jedno pečené kurča. Toľko z obsahu môjho ruksaku tesne pred odchodom na štvorhodinovú cestu domov.

Babky sú proste babky.