Fagaraš, Piatra Craiului, Pirin, Rila a ďalšie hory zostanú navždy v spomienkach na krásne zahraničné vysokohorské turistické podujatia, ktoré kedysi organizoval Odbor turistiky Telovýchovnej jednoty Calex Zlaté Moravce.
Rok 1987 sa niesol v znamení veľkého rozmachu turistiky, ale i odchodu Emila Záhorca z postu predsedu OT TJ Calex, ktorého nástupcom sa stal na krátke obdobie Ing. Miroslav Valkovič.
Štvrtá zahraničná expedícia na Balkánskom polostrove v roku 1987 smerovala do pohoria Pirin, ktoré je Národným parkom Bulharska a v roku 1976 zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Druhé najvyššie pohorie Bulharska svojimi 27 vrcholmi prevyšuje náš Gerlach a 10 z nich sa nachádza nad hranicou 2800 metrov. Turistickou atrakciou Pirinu sú dve prírodné rezervácie Bajuvi dupki a Malka Džinderica. Pohorie patrí do Rilsko-rodopského masívu zdvíhajúceho sa od Starej planiny prevažne mramorovými horami. Výrazne striedajúce sa pyramídové vrcholy hôr ukrývajú vo svojich hlbokých údoliach množstvo jazier a na severných úbočiach hrebeňa sa vyníma 34 ľadovcov.
Národný park Pirin je z turistického hľadiska svojimi prírodnými krásami vyhľadávanou turistickou lokalitou. Po prenocovaní v Razlogu sme sa vyviezli pravidelnou nákladnou automobilovou dopravou na chatu Javorov, odkiaľ nás čakal niekoľkohodinový výstup na hrebeň pohoria s 1000 m prevýšením. Naše batohy s hmotnosťou 20 až 25 kg boli vybavené všetkým potrebným na prežitie v horách počas 5 dní.
Cesta na hrebeň viedla úpätím hôr Raslošky Suchodol a Kamenitica s pekným počasím a výhľadmi na severnú časť Pirinu a mestečko Razlog. Hlavný hrebeň pohoria sa tiahne od severozápadu k juhovýchodu s množstvom bočných rázsoch. Prevažujúcou horninou pohoria je mramor, južná časť je žulová. Zvyšok dňa sme kráčali hmlistým počasím až k vrcholu Bajuri Dupky (2820 m), kde sme plánovali prenocovať. Rýchlo zapadajúce slnko za vrcholy hôr vytváralo krásne farebné scenérie so zaujímavými momentkami pre fotografovanie. Našim prvým nočným prístreškom v horách Pirinu sa stal vysokohorský útulok Zaslons vo výške 2745 preplnený turistami sa. Ďalšie noci sme sa rozhodli prežiť vo vlastných stanoch.
Nový deň sľuboval pekné počasie a ďalšie zážitky pri putovaní hrebeňom Pirinu. Noci na horách v tomto ročnom období bývajú na severných stráňach hôr chladné so zvyškami belejúceho sa snehu. Po prechode Banski Suchodol a sedlom Končeto sme vystúpili na mramorový chrbát hory Kutelo (2908 m), ktoré je druhým najvyšším štítom Pirinu. Extrémne kamenistý terén s úzkym chodníkom prechádza ponad 400 metrovú priepasť, ktorá je lemovaná oceľovými lanami. Zo svahu Kutela sa nám otvoril veľkolepý pohľad na mramorové pyramídy Kutela a Vichrenu (2914 m), hlavného cieľa našej celodennej túry. Hora nás privítala nádhernými výhľadmi na susedné pohorie Rilu s jeho najvyšším vrcholom Balkánu Musala (2925 m). Za ideálneho počasia možno pozorovať pohorie Belasica na bulharsko-gréckych hraniciach a legendami opradený Olymp v Grécku.
Hora nás privítala nádhernými výhľadmi na susedné pohorie Rilu s jeho najvyšším vrcholom Balkánu Musala (2925 m). Za ideálneho počasia možno pozorovať pohorie Belasica na bulharsko-gréckych hraniciach a legendami opradený Olymp v Grécku. Sedlom prevaľujúce sa husté mračná chvíľami ponúkajú pekné výhľady na strednú časť Pirinu, ktorá tu stráca alpský charakter a pripomína naše Vysoké Tatry. V ďalších dňoch schádzame po zvetraných morénových skalách a zanechávame horskú chatu Vichren.
Po zostupe z vrcholu dominanty pohoria do sedla Kabata, ktoré oddeľuje mramorovú časť od žulovej a vrcholy hôr sa tu striedajú s hlbokými údoliami a ľadovcovými karmi, sme pokračovali ďalšou časťou Pirinu. Za sebou zanechávame krásne panoramatické výhľady na Kutelo, Vichren a Muratov vrch, ako aj neopakovateľný zážitok na prechod týmito majestátnymi štítmi hôr. Najvyšším vrcholom strednej časti Pirinu je mramorový Orelek (2099 m) a južnej Sveštenik, ktorá je bohatá na množstvo jazier.
V ďalších dňoch schádzame po zvetraných morénových skalách a hlboko pod nami zanechávame horskú chatu Vichren. Ešte pred zotmením hľadáme vhodné miesto na prenocovanie. Podvečer prichádzame k horolezeckej chate Tevno jezero (2510 m) preplnenej turistami. Pod Muratovým vrchom (2669 m) zriaďujeme stanový tábor. V neďalekom Muratovom jazere nachádzame blahodárne osvieženie a vodu. Z ľadových dôb tu zostalo 176 jazier. Väčšina z nich je ukrytá medzi skalami. Najvyššie položené je Gornopoležansko ezero (2715 m) a najväčšie v pohorí je Popovo, považované za najkrajšie horské jazero Bulharska. Severovýchodná časť pohoria pod mohutným Todoriným vrchom je zaujímavá množstvom zrkadliacich sa jazierok. Turistickou atrakciou sú aj dve malé jazierka nazývané Todorine oči. Ku krásnym modrým priezračným jazerám pohoria patria aj Banderické a Vasilašské jazerá.
Za priesmykom Kralevodvorska porta prekonávame skalnaté svahy hôr a pri Mitrovom jazere strávime poslednú noc na hlavnom hrebeni pohoria. Každý nový deň vo vysokohorskom prostredí je neopakovateľným zážitkom, keď ranné slnečné lúče po studenej noci vysielajú príjemné teplo spoza vysokých hôr. Bola to posledná noc na hrebeni pohoria. V ďalšom pochode krásnou nedotknutou prírodou Pirinu a ľadovcovým karom Buderiški cirkus s bujnou vegetáciou kosodreviny vystúpime do sedla Bašlijski Preval a nakoniec sedla Mosgoviška porta stretávame prvých domorodcov. Na ceste do Melnika schádzame do pásma lesov k chate Pirin (1640 m) v južnej časti pohoria.
Na záver našej expedície sme navštívili Melnik, jedno z najmenších miest Bulharska v hlbokom údolí obklopené Melnickými pyramídami, ktoré svojou bohatou históriou je vyhľadávanou turistickou atrakciou.
100 rokov organizovanej turistiky VIII.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Anton Kaiser, Články z turistických podujatí publikované v TN od roku 1984,
Turistika zo zápisníka, Denník turistických podujatí
Vladimír Hochman a Prokop Maxa, Bulharsko-Turistický sprievodca Olympia 1983
