Turisti zo Zlatých Moraviec usporiadali putovanie po najdôležitejších kultúrno-historických pamiatkach bývalej Tekovskej župy s autorom knižných publikácií Mlénium Tekova a Tekov 2 Dr. Piusom Bielym.
Naša cesta Tekovským krajom viedla svojimi osobitými prírodnými krásami a zaujímavosťami do prvého sídla Tekovskej župy Starého Tekova. Tekovská stolica tvorila kedysi rozsiahle územie a svoje pomenovanie získala po bývalom hrade Tekov, ktorý strážil brod cez rieku Hron. Starý Tekov ležiaci na nive Hrona sa spomína už v 11. storočí v zakladajúcej listine Svätobeňadického opátstva pri osídľovaní územia hornej Žitavy, ktorá sa stala súčasťou Tekovskej stolice so strategickým významom vstupnej brány na Pohronie. Sídlo stolice nebolo stále. Po vybudovaní hradu v Leviciach v 13. storočí sídlo Tekovskej stolice v Starom Tekove prešlo pod majetok mesta. Po spustošení Tekovského hradu tureckými vojskami bolo presídlené na bezpečnejšie miesto do Topoľčianok a v roku 1735 definitívne do Zlatých Moraviec. Pod správu stolice patrili hrady v údolí Hrona Šášov a Revište, v Tribeči Hrušov a najdôležitejšia stredoveká pevnosť Gýmeš, územia od Zemianskych Kostolian po Oslany, od Kostolian pod Tribečom po Vráble. Benešov, Tekovské Lužany, Čata, Levice, Tekov, Hronský Beňadik, Nová Baňa, Žarnovica, Žiar nad Hronom a Kremnica.
Pedagóg PaeDr. Pius Biely (1936-2021) zo Zlatých Moraviec sa venoval vo svojej literárnej tvorbe histórii Tekovského kraja. Ako autor uvádza v ďalšej publikácii Tekov 2, ktorá má poslúžiť pri osvetlení jednej zo zaujímavých stránok našich národných dejín a posilniť naše vlastenecké cítenie...
Z Tekova toho ešte veľa nepoznáme o osídlení, hospodárskom vývoji za feudalizmu, organizácii zemianskej samosprávy a z iných oblastí.
Levický hrad chránil prístup do stredoslovenských banských miest a počas proti tureckých vpádov bol kľúčovým oporným bodom. Po dobytí Budína stihol rovnaký osud aj Levický hrad v roku 1663, ktorý zasiahol požiar a bol zničený. O sedem rokov neskôr zvyšky hradu obsadili vojská Juraja Rákociho a držali v panstve do roku 1708. Zachovala sa renesančná bašta a budova kaštieľa, v ktorej v súčasnosti sídli Tekovské múzeum, kde sme sa zoznámili s mnohými historickými zaujímavosťami tureckých vpádov na naše územie. Súčasťou múzea je európska atrakcia skalných obydlí v Brhlovciach vysekané v sopečnej hornine, ktoré pochádzajú z konca 19. storočia.
Cestou do Pukanca sme sa zastavili v obci Psiare na druhej strane Hrona na hradisku z doby hallštattskej a veľkomoravskej. V starom baníckom meste navštívili známeho 88. ročného hrnčiara Jána Kőnyvea. Bývalé slobodné kráľovské mesto Pukanec s bohatými nálezmi rudných žíl zlata a striebra vzniklo v 13. storočí. Podiel na úpadku rozkvitajúceho sa bohatého mesta mali turecké vpády a protihabsburgské povstania. Do banského revíru Pukanca patrili bane v Devičanoch, Bohuniciach, Jabloňovciach a v Tekovskej Breznici, ktoré zaniklo v roku 1875. Okrem baníkov tu žili aj remeselníci, najmä garbiari a hrnčiari. Najvýznamnejšou historickou pamiatkou mesta je rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, ktorý predstavoval jadro mestského hradu známeho ako Pukanský zámok.
Ďalšou zastávkou putovania po bývalej Tekovskej župe bol Hronský Beňadik. Na námestí starého benediktínskeho opátstva turistov privítal starosta obce Stanislav Lopúch. Kláštor s kostolom, chátrajúca perla Pohronia je Národnou kultúrnou pamiatkou a druhou najväčšou gotickou stavbou Slovenska. Bol postavený v druhej polovici 14. storočia a počas tureckých nájazdov opevnený. Interiér kostola je známy so vzácnymi gotickými plastikami, liturgickými predmetmi a freskami, kryptou Štefana Koháryho vybudovanou koncom 17. storočia s Božím hrobom, ktorého vzácne časti sa nachádzajú v Maďarsku. V kláštore v súčasnosti žijú saleziáni.
V Novej Bani nás zaujala pôvodne gotická pevnosť z druhej polovice 14. storočia, v ktorej v súčasnosti sídli Pohronské múzeum. Mestečko ležiace medzi pohoriami Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy je jedným zo siedmych bohatou históriou opradených stredoslovenských baníckych miest. Po objavení zlata vznikla banícka osada Königsberg, do ktorej prišli najskôr ryžovať drahý kov a neskôr dobývať zlatonosnú rudu okolo roku 1300 nemeckí baníci z Kremnice a Pukanca. Tomuto významnému banskému mestu udelil v roku 1345 kráľ Ľudovít Veľký mestské práva a povýšil na slobodné kráľovské mesto. V Pohronskom múzeu je uložená celá história baníctva, ktorého úpadok sa začal prejavovať od roku 1535. Súčasťou expozície múzea je i geologická dokumentácia najmladšej sopky na Slovensku Pútikov vŕšok s exponátmi čadičov a ostatných lávových hornín.
Záver podujatia v Novej Bani patril príjemnému posedeniu s pohostením so starostami obcí Nová Baňa a Hronský Beňadik Ing. Jurajom Schvarczom a Stanislavom Lopúchom pri premietnutí videozáznamu zo Slovenského zrazu cykloturistov v Zlatých Moravciach a spomienkovému večeru s jubilantmi. Poďakovanie za vydarené podujatie Po stopách Tekovskej župy patrilo predsedovi MO KST Ľudovítovi Chládekovi a PaeDr. Piusovi Bielemu.
100 rokov organizovanej turistiky XLIV.
fotocopyrightantonkaiser
Zdroj: Anton Kaiser, Články z turistických podujatí publikované v TN od roku 1984
Turistika zo zápisníka, Denník turistických podujatí
