V nasledujúcom roku absolvovali turisti KST TJ Calex diaľkový pochod východnou časťou pohoria Nízkych Tatier z Čertovice na Kráľovu hoľu, ktorá patrí s Kriváňom k najospevovanejším vrchom opradený mnohými legendami a povesťami.
Na jeseň v roku 1992 po prenocovaní na chate Čertovica sa dvojdňovej 50 km náročnej túry s celkovým prevýšením 2000 m zúčastnili Vincent Meňhert, Čeňek Meňhert, Mário Ondreáš, Miroslav Šabík, Miroslav Krnáč a Anton Kaiser.
Naša vysokohorská túra začínala po výstupe na horu Čertova svadba a pokračovala strmými svahmi cez rúbaniská k rázcestiu Za lenivou. Tu sme pokračovali hrebeňom pohoria červeno značkovaným chodníkom Cestou hrdinov SNP a lesnou zvážnicou hlbokým smrekovým lesom obchádzajúc vrch Končistá až do Bačúskeho sedla. Nádherné výhľady nás čakali až vo vyšších polohách Jánovho vrchu a pri prechode južnou časťou poľany Ramža až po záverečnú časť Sokolskej doliny. Krásne počasie nám umožňovalo pokochať sa výhľadmi aj z Havranej poľany a zo sedla Homôľky až na hory, kde sa začala dvíhať hmla. Pekné výhľady nás čakali aj na Oravcovej, Kolesárovej a mohutných svahoch Veľkej Vápenice, ktorá patrí k jednej z najkrajších častí nízkotatranskej hrebeňovky. Po náročnom výstupe zo sedla Veľkej Vápenice sme vystúpili na dominantný vrchol hory. Do večera sme pomaly zostupovali z Veľkej Vápenice kamenistým terénom do sedla Priehyba a rozsadlinou balvanov v širokom návrší Heľpianskeho vrchu až k zrubovej útulni na Andrejcovej s výdatným prameňom vody, kde sme prenocovali.
Ráno nás vítalo sychravé, zamračené a hmlisté počasie, ktoré nás sprevádzalo až do Ždiarskeho sedla pred výstupom na chrbát Bartkovej. Stálym monotónnym stúpaním sme prekonali Orlovú a po prechode Strednej hole nás už z diaľky vítala silueta vysielača a vrcholový triangulačný pylón na Kráľovej holi (1948 m), najvyššieho vrchu východnej časti Nízkych Tatier, ktorý je prameniskom najväčších slovenských riek, Čierneho Váhu, Hrona, Hnilca a Hornádu. Záver nášho pochodu hrebeňom Nízkych Tatier končil vo Švermove prekonaním strminy Snehová jama a stráne posiatej kamennými balvanmi pozdĺž prameňa vodného toku Zubrovice.
Nasledujúci rok 1993 nebol o nič menej bohatý na množstvo ďalších zaujímavých turistických podujatí. Predsedníckeho postu KST TJ Calex po Martinovi Hermanovi sa ujíma dlhoročný aktívny turista Vincent Meňhert. Nastáva oživenie činnosti klubu pravidelnými cykloturistickými podujatiami, ktorých sa zúčastňujú aj neorganizovaní turisti.
Prvé jarné cyklotúry viedli Karlovou, Hlbokou a Nestašovou dolinou do Klížskeho Hradišťa, na Vrchhoru a k Vozokanskému levovi. Počas zimnej turistickej sezóny sa calexácki turisti okrem domácich lyžiarskych podujatí zúčastnili Bielej stopy SNP 93 a nesúťažne vyskúšali kvalitné lyžiarske trate na Skalke, Kordíkoch a Králikoch. Legendárny vytrvalostný pretek na bežkách Biela stopa SNP sa začal organizovať už od roku 1974 a na Slovensku sa stal najstarším masovým vytrvalostným behom na lyžiach v Kremnických vrchoch. Účasť na Bielej stope v roku 1993 zorganizoval pre takmer 50 turistov a rodinných príslušníkov s deťmi KST MO Zlaté Moravce za finančnej podpory Komisie pre využitie voľného času pri ZVO Calex. Bolo to vydarené podujatie, pretože toho roku zima skúpa na sneh v dejisku 20. ročníka Bielej stopy nijako neovplyvnila pekný zážitok. Dobré snehové podmienky na Skalke neprilákali ani tohto veľa milovníkov Bielej stopy, ktorých z roka na rok ubúda čo bolo vidieť aj na poloprázdnych parkoviskách. V bežeckých stopách kedysi súťažilo 6 tisíc a v roku 1993 už iba 900 bežkárov. Z turistov Zlaté Moravce pravidelne reprezentovali dvaja priami účastníci SNP Eugen Štift, Vladimír Marko a Jozef Opálený. V krásnom slnečnom počasí si každý vyskúšal svoje možnosti vyžitia sa v bielom športe buď sánkovaním, v zjazdovom lyžovaní, alebo na 5, 10 a v 20 km bežeckých tratí Lyžiarskej stopy zdravia. Z Krahúľ, geografického stredu Európy jedna skupina lyžiarov absolvovala náročný výstup na najvyšší vrch pohoria Flochovú. Druhá skupina turistov vystúpila ku chate na Skalke a vyskúšala výborné bežecké trate po Zlatej ceste až do sedla Tunel. Na vrchole Skalky – Suchej hory neopakovateľnú atmosféru pekného slnečného počasia dopĺňali krásne výhľady na Krížnu, Veľkú Fatru, Flochovú a do tichých zasnežených hlbokých dolín Kremnického pohoria. Za vydarené podujatie patrilo poďakovanie ZVO Calex a v nemalej miere priamemu organizátorovi podujatia Ľudovítovi Chládekovi.
Zdroj: Anton Kaiser, Články z turistických podujatí publikované v TN od roku 1984,
Turistika zo zápisníka, Denník turistických podujatí
Nízke Tatry východ, Turistický sprievodca ČSSR, 1988
Ľudovít Chládek, Pre turistov priaznivé obdobie, TN 1993
